Opatrenia vlády Slovenskej republiky v súvislosti s koronavírusom (COVID-19)

Autor:Mária Kukulová  • 14.10.2020  • Doba čítania 16 min

Vláda SR na svojom rokovaní 11. marca 2020 schválila uznesenie č. 111/2020, ktorým vyhlásila z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky od 12. marca 2020 od 6:00 mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

Uznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020, zverejneným v Zbierke pod číslom 45/2020 Z. z.,  vláda SR dňom 16. marca 2020 vyhlásila núdzový stav podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.

Vláda SR na svojom rokovaní 10. júna 2020 schválila uznesenie č. 366/2020, ktorým ukončila núdzový stav uplynutím 13. júna 2020. V tom istom uznesení vláda SR konštatuje, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu, teda aj po 13. júni 2020.

Od 1. októbra 2020 je Slovenská republika opätovne v núdzovom stave, zatiaľ na 45 dní.

Vláda SR spracovala v rámci projektu „Prvá pomoc“ viacero balíkov pomoci pre rôzne skupiny podnikateľov a občanov. Možnosť čerpať pomoc z týchto balíkov je možné do konca roka 2020. Cieľom Prvej pomoci je eliminovať negatívny vplyv pandémie a zároveň ochrániť pracovné miesta zamestnancov. Po uzavretí zmluvy o čerpaní úveru v rámci nástroja SURE (spomíname v článku) navrhne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predĺženie tejto pomoci až do konca roka 2021. Nakoľko nástrojov pomoci je viacero, pre ich prehľadnosť sme ich rozdelili do samostatných kapitol.

Pre prijímateľov príspevku sa zavádza povinnosť viditeľne označiť priestory pracoviska, kde pracujú osoby podporované v zmysle dohody o poskytnutí príspevku, plagátom vo formáte A3.  Jeho znenie tu.

V prípade, ak spoločnosť nemá prevádzku, umiestnenie musí prebehnúť v mieste sídla organizácie. Povinnosť sa dotýka ako zamestnávateľov, tak aj SZČO. 

Neoznačenie priestorov je vnímané ako porušenie podmienok dohody o poskytnutí príspevku a môže viesť k spätnému vymáhaniu poskytnutej pomoci. 

 Obsah článku

1.   Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO
       1.1   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1
       1.2   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2
       1.3   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3
       1.4   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

2.   Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

3.   Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

4.   Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19
       4.1   Pandemické ošetrovné (OČR)
       4.2   Nemocenské dávky

5.   Ďalšie opatrenia
       5.1   Odklad platby odvodov za zamestnávateľa
       5.2   Odklad preddavkov dane z príjmu
       5.3   Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov
       5.4   Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty
       5.5   Zmeny v Zákonníku práce
       5.6   Kurzarbeit
       5.7   SOS dotácia
       5.8 Nástroj SURE
       5.9   Plánované projekty MInisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
       5.10 Covid príplatok

6.   Bankové záruky, odklad splátok
       6.1   Antikorona záruka
       6.2   Bezodplatný odklad splátok

Zhrnutie zmien, ktoré  budú v platnosti od 1.11.2020 v rámci „Prvá pomoc+“:

  • nová kompenzácia – COVID príplatok pre zdravotníckych zamestnancov (viac v kapitole 5.10),
  • kurzarbeit sa zvýši z 880 Eur na 1 100 Eur,
  • ak zamestnávateľom poklesnú tržby, doterajšia pomoc s zvýši o 1,5 násobok a stúpne z terajšieho maxima 540 Eur na 810 Eur
  • pre odvetvie cestovného ruchu sa poskytne pomoc vo výške 100 mil. Eur (patria sem reštaurácie, kaviarne, bistrá, hotely, penzióny, aquaparky, kúpaliská, sprievodcovia v cestovnom ruchu, botanické záhrady, zoo, prírodné rezervácie, zábavné parky, lunaparky, múzeá s prehliadkami pre verejnosť, historické pamiatky a turistické zaujímavosti, prevádzky vlekov a lanoviek) a požiadať o pomoc bude môcť každý z týchto subjektov, ktorému klesli tržby o viac ako 40 % v dôsledku pandémie, v porovnaní s rokom 2019 zatiaľ na obdobie od 1.4.-31.12.2020,
  • v rámci opatrenia 1 sa bude poskytovať prvá pomoc vo výške 1 100 Eur (80 % celkovej ceny práce),
  • v rámci opatrenia 2 sa budú poskytovať príspevky podľa poklesu tržieb nasledovne:
    • 270 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
    • 450 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
    • 630 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
    • 810 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

 

  • v rámci opatrenia 3 A sa bude poskytovať prvá pomoc vo výške 1 100 Eur (80 % celkovej ceny práce)
  • v rámci opatrenia 3 B sa budú poskytovať príspevky podľa poklesu tržieb nasledovne:
    • 270 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
    • 450 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
    • 630 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
    • 810 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.
  • v rámci opatrenia 4A + 4B sa bude poskytovať prvá pomoc vo výške 315 Eur

Po novom teda štát preplatí zamestnávateľovi aj časť odvodov. Ak SZČO neplatila sociálne odvody alebo ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, tak sa štátna pomoc zvýši z 210 Eur na 315 Eur mesačne (tento príspevok sa bude dať žiadať za obdobie od 1.10.2020).

Novinkou oproti prvej vlne bude, že pomoc dostanú aj podnikatelia, ktorí majú dlhy voči sociálnej poisťovni. Stačí, aby mali schválený splátkový kalendár a zaplatili prvú splátku. Pomoc pre podnikateľov a slobodné povolania sa bude môcť aj kombinovať (napr. bude možné čerpať príspevok 80 % na zamestnancov, ktorí zostali na prekážke zo strany zamestnávateľa doma, zároveň bude možné čerpať príspevok pri poklese tržieb a súčasne bude možné požiadať o príspevok na nájomné). O pomoc budú môcť žiadať aj všetci tí, ktorí si založili živnosť alebo začali podnikať či zamestnali nových ľudí najneskôr 2. septembra 2020.




1.  Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO

Nárok na príspevok majú skupiny zamestnávateľov a SZČO podľa nasledovných opatrení:

 

Opatrenie č.1:

Podpora zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) uzatvorili alebo zakázali prevádzky,

 

Opatrenie č. 2: 

Podpora SZČO, ktoré v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia ÚVZ SR uzatvorili alebo zakázali prevádzky alebo ktorým poklesli tržby,

 

Opatrenie č. 3:

Podpora zamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou

 

Opatrenie č. 4:

Podpora vybraných skupín SZČO, ktoré v čase vyhlásenia MS nemajú žiaden iný príjem.

 

September 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 30. novembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. októbra 2020.

 

Október 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. decembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. novembra 2020.

 

November 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. januára 2021.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. decembra 2020.

 

December 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 28. februára 2021.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. januára 2021.

 


1.1  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1

Oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom (okrem subjektov verejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť na základe rozhodnutia ÚVZ SR.

Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na tých zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Zamestnávateľovi bude za predpokladu, že spĺňa podmienky oprávnenosti vyplatená náhrada mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1100,- Eur

Od 1.11.2020 bude zamestnávateľom vyplatená náhrada mzdy zamestnanca vo výške 80 % celkovej ceny práce, najviac vo výške 1100,- Eur

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

 

Zamestnávateľ podľa opatrenia 1 môže žiadať príspevok iba na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní v riadnom pracovnom pomere. Zamestnancovi, na ktorého si zamestnávateľ uplatní príspevok, nesmie dať zamestnávateľ výpoveď (ani ukončiť pracovný pomer dohodou) z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce a to v čase, kedy na neho poberá príspevok plus ďalšie dva mesiace nasledujúce po poslednom mesiaci, za ktorý si uplatní nárok na príspevok na zamestnanca.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný  pomer so zamestnancom z iných dôvodov uvedených v zákonníku práce, dohodou so zamestnancom z iných dôvodov, výpoveďou zo strany zamestnanca, skončením v skúšobnej dobe, okamžitou výpoveďou (napr. za hrubé porušenie pracovnej disciplíny).

Ak v čase ohrozenia COVID-19 je zamestnanec v karanténe, v izolácii alebo na OČR, tak je chránený pred výpoveďou, avšak to neplatí v prípadoch uvedených v § 64 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 64 ods. 2 ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (pred začiatkom karantény, izolácie alebo OČR) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe (teda počas trvania karantény, izolácie alebo OČR), pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby (karantény, izolácie alebo OČR) - okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Podľa § 157 ods. 3 po návrate zamestnanca do práce z karantény, izolácie resp. OČR, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

                                                                  

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1 považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Ostatní zamestnávatelia vrátane subjektov verejnej správy nárok na príspevok nemajú.

 

Nárok na príspevok v rámci opatrenia 1 nemá:

  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • konateľ spoločnosti, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu,
  • spoločník, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,
  • spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu),
  • osoby pracujúce na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
  • osoby pracujúce na dobrovoľníckom základe,
  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, na ktorých mzdu alebo cenu práce (mzda alebo odvody zamestnávateľa) už poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce (okrem príspevku na vytvorené nové pracovné miesto podľa § 53d zákona o službách zamestnanosti za podmienky, že sa dodržia maximálne intenzity pomoci uvedené v príslušných usmerneniach),
  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, s ktorými uzatvoril pracovný pomer po 1.3.2020,
  • zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť po 1.2.2020,
  • zamestnávateľ nemá nárok na príspevok na takých zamestnancov za čas, ktorý čerpali OČR, PN, dovolenku alebo im bola pridelená náhradná práca, alebo pracovali z domu na home Office,
  • r.o., ktorá nemá zamestnancov.

Zamestnávateľ môže počas poskytovania príspevku zvýšiť počet svojich zamestnancov, avšak na týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý. Zamestnávateľ nemôže počas poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok.

 

Žiadateľ o príspevok v rámci opatrenia č. 1 musí prostredníctvom čestného vyhlásenia prehlásiť a neskôr aj preukázať, že:

  • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy/CCP v rámci AOTP z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 02.03.2020,
  • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
    3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    4. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
    5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru
    7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

 

Oprávnené výdavky:

Za oprávnený výdavok sa považuje príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100,00 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie 2020 zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880,00 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 1 100,00 eur. Ak je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predkladá žiadosť) nižšia ako 1 100,00 eur, príspevok sa poskytuje najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

Postup, ktorým sa riadia materské školy, ktoré boli povinne zatvorené rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva je k dispozícii tu.

 

 

1.2  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia ÚVZ SR, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %.

Aby SZČO bola oprávnená, musí:

  1. byť nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo
  2. čerpá tzv. odvodové prázdniny, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať).

V prípade, ak SZČO súbežne má uzatvorený pracovný pomer, alebo má zrušenú alebo pozastavenú činnosť, nie je oprávneným žiadateľom.

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

Každá SZČO, ktorá splnila podmienku oprávnenosti vo vzťahu k poisteniu (podľa bodov 1 a 2) pred 1. júlom 2020, sa na účely tohto opatrenia považuje za oprávneného žiadateľa aj naďalej (napr. ak od 01.07.2020 už nie je nemocensky a dôchodkovo poistená, alebo ak čerpá tzv. odvodové prázdniny aj po 01.07.2020), najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

Za oprávnený výdavok v mesiacoch apríl až september 2020 sa považuje príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa poskytne nadväzne na pokles tržieb vo výške:

  • 180 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 300 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 420 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 540 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku podľa Opatrenia 2  považuje fyzická osoba, ktorá:

  • prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  • vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu),
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.o súkromnom podnikaní občanov.

 

Požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:

  • nebola k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach,
  • v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu jej poklesli tržby,
  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny, zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 1.7. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať),
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť resp. nemá súbežne pracovný pomer,

Súčasne požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá v zmysle §70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,
  • nie je voči nej nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020.

 

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.

 


 1.3  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3

Oprávneným žiadateľom v rámci tohto opatrenia je zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb.

Žiadateľ môže požiadať o náhradu mzdy resp. o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na tých zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere.

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

 

Výška príspevku:

  • 3A) úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880,00 Eur (od 1.11.2020 to bude najviac vo výške 80 % celkovej ceny práce, najviac v sume 1100 Eur)   alebo
  • 3B) paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca, v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa

 

Oprávnený výdavok v zmysle možnosti b) za apríl a máj sa považuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v r. 2019 (resp. s priemerom za rok 2019) a v prípade, ak žiadateľ v tomto období činnosť neprevádzkoval, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020, a to:

  • 180 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 300 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 420 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 540 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Od 1.11.2020 budú príspevky nasledovné:

  • 270 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 450 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 630 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 810 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb.

Za zamestnanca sa na účel možnosti b) považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, ako aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Do konca mája 2020 platilo, že poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 3A a opatrenia š. 3 B nebolo možné ani v rámci jedného mesiaca, ani postupne po sebe nasledujúcich mesiacov. Za mesiace marec, apríl a máj si zamestnávateľ mohol vybrať len jedno opatrenie, buď 3A alebo 3B. Od 1.6.2020 je možné súbežné poskytovanie príspevku v rámci opatrenia 3A a 3B v rámci jedného mesiaca (prvýkrát za jún 2020).  Ak má zamestnávateľ viac prevádzok, môže si na jednu časť prevádzok uplatniť opatrenie č. 3A a na druhú časť prevádzok opatrenie č. 3B. Zároveň opatrenie č. 3A a opatrenie č. 3B je možné striedať postupne v nasledujúcich mesiacoch. Napríklad ak za máj 2020 čerpal zamestnávateľ príspevok podľa opatrenia č. 3A, za jún môže prejsť na opatrenie č. 3B. A naopak. 

Pri zmene opatrenia č. 3A na opatrenie č. 3B a naopak musí zamestnávateľ podať novú žiadosť na novozvolené opatrenie a zároveň musí oznámiť úradu práce ukončenie pôvodnej dohody.

Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí čerpajú dovolenku alebo mal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.

Mesačná výška príspevku podľa opatrenia b) je 80 % hrubej mesačnej mzdy resp. od 1.11.2020 celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb v zmysle tabuľky k opatreniu b).

Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880,- Eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 880,- Eur. Ak je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predkladá žiadosť) nižšia ako 880,- Eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

 

Zamestnávateľ resp. SZČO musí vyhlásiť a neskôr preukázať, že:

  • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok na strane zamestnanca dávky sociálneho zabezpečenia,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 2.3.2020,
  • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
  • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.02.2020.

 

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3 považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

 

Nárok na príspevok v rámci opatrenia 3 nemá:

  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní na základe dohody, zmluvy podľa Občianskeho zákonníka alebo dobrovoľníci,
  • konateľ spoločnosti, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu,
  • spoločník, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,
  • spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu),
  • spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov,
  • subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť po 1.02.2020,
  • zamestnávateľ na tých zamestnancov, ktorí nastúpili do práce po 1.03.2020,
  • zamestnávateľ na tých zamestnancov, za čas, za ktorý poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo čerpajú dovolenku,
  • SZČO, ktorá bola k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach.

 1.4  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

Ak žiadateľ patrí do tejto skupiny, môže požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Patria sem:

  1. SZČO, ktoré prerušili alebo obmedzili vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  2. fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom s.r.o. a zároveň je jej konateľom a nie je jej zamestnancom (tzv. jednoosobová s.r.o.)

Podmienkou je, že tieto osoby nemajú od 1.06.2020 žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti). Žiadateľ, ktorý si podal žiadosť za mesiac marec a apríl, máj nemusí podávať novú žiadosť. Príspevok sa mu poskytne aj za mesiac jún, pokiaľ sa nezmenili skutočnosti, ktoré majú vplyv na jeho nárok. Ak už v júni žiadateľ podmienky nespĺňa, je potrebné oznámiť elektronicky na príslušnom UPSVaR, že v júni si žiadateľ neuplatňuje nárok na príspevok.

 

Za SZČO sa na účely Opatrenia 4 považuje:

  1. prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  2. vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu),
  3. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,

a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny. Každá SZČO, ktorá splnila podmienky oprávnenosti vo vzťahu k poisteniu pred 1.7. 2020 sa na účely tohto opatrenia považuje za oprávneného žiadateľa aj naďalej, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

Žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO podľa písm. a) až c), ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

Za SZČO sa považuje aj fyzická osoba, ktorá

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12xpočet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12xpočet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019,
  • je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je zároveň jej zamestnancom, a
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.

Na účely tohto opatrenia sa za tzv. jednoosobovú s.r.o. považuje len taká s.r.o., ktorá nemá žiadnych zamestnancov.

Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti bol vo výške 105 eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210 eur za mesiac apríl až september 2020 a poskytuje sa každý mesiac, v ktorom boli splnené podmienky.

 

SZČO, preukazuje formou ČV, že:

  • od 13.03.2020 resp. od začiatku ďalšieho kalendárneho mesiaca nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti),
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo výsluhového dôchodku,
  • nebola k 31.12.2020 podnikom v ťažkostiach,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
  • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.02.2020,
  • mu nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

 

SZČO, ktorá je jediným spoločníkom v s.r.o. a zároveň jej konateľom preukazuje formou ČV, že:

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12xpočet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12xpočet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019,
  • je konateľom v tejto s.r.o. a nie je zároveň jej zamestnancom,
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.,
  • od 13.03.2020 resp. od začiatku ďalšieho kalendárneho mesiaca nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti),
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo výsluhového dôchodku,
  • nebola k 31.12.2020 podnikom v ťažkostiach,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
  • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Ak žiadateľ nemá príjem od 13.03.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 15.05.2020. Ak žiadateľ nemá príjem až od 01.04.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 31.05.2020. Ak žiadateľ nemá príjem až od 01.05.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 30.06.2020.

Ministerstvo vyplatilo 3. augusta 2020 žiadateľom, ktorí požiadali o SOS dotáciu z dôvodu straty príjmu v dôsledku COVID-19 a k 31. júlu boli evidovaní v systéme ako oprávnení žiadatelia, dotáciu za mesiac júl. V prípade, že žiadatelia začali opäť pracovať, mali povinnosť oznámiť túto skutočnosť MPSVR, aby sa im vyplácanie SOS dotácie zastavilo. Ak tak do konca júla neurobili, dotácia im bola poskytnutá i na mesiac júl.

Na dotáciu za mesiac júl mali nárok aj tí žiadatelia, ktorí začali pracovať až od 16. júla 2020, teda 15 kalendárnych dní v mesiaci júl nemali možnosť pracovať.

 

2.  Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

Do tržby by sa nemal započítavať predaj vlastného majetku a  nezapočítava sa ani príspevok vyplatený v projekte „Prvá pomoc“ v aktuálnom mesiaci za predošlý mesiac.

Subjekt účtujúci v podvojnom účtovníctve

Tržba = výnosy podľa osobitného predpisu; čistý obrat podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné  výkazníctvo.

Sú to teda výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Teda to, čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne - za predaj výrobkov, tovarov a služieb - a to, čo sa vyfakturovalo za výrobky, tovary a služby. V prípade fakturácie nie je dôležitý dátum vystavenia faktúry ale deň uskutočnenia účtovného prípadu - teda deň splnenia dodávky.

 

Subjekt, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve

Tržba = príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu.

To, čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne - za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa prijalo na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

V prípade umelcov a autorov sa berú do úvahy len "aktívne príjmy" - zdaňované podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov - honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon, neberú sa do úvahy "pasívne príjmy" resp. "tantiémy" - zdaňované podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov - honoráre z licenčných zmlúv.

 

Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne:

  1. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka, teda roka 2019 (myslí sa tým, že podnikal celý tento mesiac), posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaciv porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovná marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019, atď.
  2. Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal celý rok 2019a mal v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo má tzv. silné a slabé mesiace, resp. má tržby nepravidelne len v niektorých mesiacoch, môže posudzovať výšku tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za minulý rok. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO, podnikal celý rok 2019, tak voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.
Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od septembra 2019), alebo SZČO, ktorá mala časť roka 2019 pozastavenú živnosť, resp. prerušenú zárobkovú činnosť.

 

  1. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), teda podnikať začal až po tomto mesiaci posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaciv porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020.
Podrobný postup výpočtu tržieb je uvedený tu.


3.  Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

Všeobecné zásady:

Na poskytnutie finančného príspevku je po splnení všetkých podmienok právny nárok. Žiadateľ môže predložiť žiadosť o poskytnutie príspevku na každé opatrenie. V prípade, ak žiadateľ – zamestnávateľ spĺňa podmienky poskytnutia príspevku v rámci dvoch opatrení v jednom kalendárnom mesiaci, predkladá si žiadosť o poskytnutie príspevku prostredníctvom toho opatrenia, v rámci ktorého má prevažujúci počet kalendárnych dní. V prípade, ak má zamestnávateľ jednu prevádzku, môže v rámci jedného mesiaca žiadať o príspevok len v rámci jedného opatrenia. V prípade ak má zamestnávateľ dve a viac prevádzok, môže v rámci jedného mesiaca žiadať o poskytnutie príspevku v rámci opatrenia č. 1 a súbežne v rámci opatrenia č. 3, avšak na iné prevádzky. Poskytovanie príspevku v rámci opatrenia č. 2 a súbežne v rámci opatrenia č. 4 nie je možné. Poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 3A a 3B nie je možné a žiadateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku. Poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 4A a 4B nie je možné a žiadateľ si môže vybrať len jednu z možností.

 

Oprávnené obdobie

Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (najskôr od 12. marca 2020) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Mimoriadna situácia podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásená vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú uvedené v popise jednotlivých opatrení. Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Po zmene k 23.4.2020 sa po dohode s Európskou komisiou u zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávatelia a uplatňujú si príspevok na zamestnancov) už netestuje podmienka "podnik v ťažkostiach".

Po novele zákona o zamestnanosti prijatej v NRSR dňa 22.4.2020, zamestnávateľ má nárok na príspevok v prípade, ak:

  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane zamestnávateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce zamestnávateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

Zamestnávateľ má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak za február 2020:

  • nemá splnené daňové povinnosti,
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky.



4.  Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19

4.1 Pandemické ošetrovné (OČR)

Ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť alebo školy v súvislosti s COVID-19, majú možnosť si poistenci uplatniť nárok na ošetrovné a to bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne zariadenie. Poistenci budú uznaní za dočasne PN a majú možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. O tejto skutočnosti poistenec informuje poisťovňu výlučne telefonicky resp. e-mailom.

Sociálna poisťovňa môže poskytnúť poistencovi  ošetrovné (OČR), podmienkou je osobné a celodenné ošetrovanie chorého dieťaťa, resp. celodenná starostlivosť o dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené. OČR na deti môže čerpať aj živnostník. 25.3. 2020 Vláda Slovenskej republiky schválila zmeny aj v prípade nároku na OČR.  Platby sa v tomto režime budú poskytovať len v čase trvania krízovej situácie v súvislosti s COVID- 19. Novela zákona o sociálnom poistení prináša predĺženie vyplácania OČR  na celé obdobie starostlivosti o dieťa počas uzatvorenia škôl i predškolských zariadení.

Pandemické ošetrovné sa poskytuje počas trvania krízovej situácie (krízová situácia bude ukončená vtedy, keď vláda ukončí mimoriadnu situáciu.

 

Po 23. septembri 2020 má poistenec nárok na pandemické ošetrovné v týchto prípadoch:

 

  1.  starostlivosť o dieťa, ktoré je choré - nárok má nemocensky poistený poistenec, ak osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Vyžaduje sa potvrdenie lekára.
  2. starostlivosť o dieťa, ktoré je v karanténe alebo je zatvorená škôlka, resp. škola, ktorú dieťa navštevuje - nárok má nemocensky poistený poistenec, ak splnil podmienky podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona, to znamená:... osobne a celodenne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:
    • dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia,
    • predškolské zariadenie (jasle, škôlka) alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté,alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie (napríklad rozhodnutím zriaďovateľa, ministerstva školstva, prípadne na základe opatrení hygienikov),
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, prípadne jej bola nariadená karanténa alebo izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
    • V týchto prípadoch sa nevyžaduje potvrdenie lekára. Sociálna poisťovňa si sama preverí, že škôlka, škola, resp. zariadenie bolo uzavreté.
  3. starostlivosť o príbuzného umiestneného v zariadení sociálnych služieb, ktoré je zatvorené - nárok má nemocensky poistený poistenec aj vtedy, ak sa osobne a celodenne stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela či manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté,alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie. V týchto prípadoch sa nevyžaduje potvrdenie lekára. Sociálna poisťovňa si sama preverí, že zariadenie bolo uzavreté.
  4. starostlivosť o dieťa, ktoré počas krízovej situácie dovŕšilo 3 roky - nárok má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodennestará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac:
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
    • od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, ak je mladšie ako šesť rokov
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
    • v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.

      Pri posudzovaní nároku na pandemické ošetrovné podľa § 293ev zákona je podstatná skutočnosť, či sa rodič osobne a celodenne stará o dieťa. Teda, či je rodič doma (ak je zamestnanec, tak nepracuje) a či dieťa nechodí do škôlky. Rodič má nárok na ošetrovné aj vtedy, ak je dieťa do škôlky zapísané, ale do škôlky nechodí a rodič sa o dieťa osobne a celodenne stará.

      V praxi sa však v týchto dňoch stretávame s tým, že Sociálna poisťovňa tejto skupine rodičov odmieta priznať nárok na ošetrovné. Sociálna poisťovňa sa odvoláva na skutočnosť, že od 23.9.2020 bol zrušený § 293fb ods. 2 písm. a) zákona.

  5. starostlivosť o dieťa umiestnené v zariadení sociálnych služieb - dieťa nenavštevuje zariadenie z obavy o zdravie - nárok  má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s  dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, je otvorené,ale:

    • rodič neprejavil záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie alebo
    • dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.

     

  6. starostlivosť o príbuzného umiestneného v zariadení sociálnych služieb - príbuzný nechodí do zariadenia z obavy o svoje zdravie - nárok  má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku, rodiča manžela či manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov otvorené,ale:
    • táto osoba neprejavila záujem o poskytovanie sociálnej služby z dôvodu obavy o svoje zdravie alebo
    • tejto osobe nemôže byť poskytovaná sociálna služba zkapacitných dôvodov.
  7. starostlivosť o dieťa, škôlka, resp. škola, ktorú dieťa navštevuje, je otvorená, ale dieťa nechodí do škôlky, resp. školy z obavy o jeho zdravie - nárok na ošetrovné bol do 22.9.2020, od 23.9.2020 nárok na ošetrovné nie je.

 Počnúc dňom 23.9.2020 tak rodič dieťaťa, ktorý nedá dieťa do školy alebo škôlky z obavy o zdravie dieťaťa, nárok na pandemické ošetrovné podľa § 293fb ods. 2 písm. a) nemá.

 Pokiaľ ide o deti navštevujúce základnú školu, školský rok 2020/2021 začal od 1. septembra 2020 na základných školách v štandardnom režime. To pre rodičov žiakov základných škôl znamená, že dochádzka na vyučovanie je plne v súlade s § 19 zákona č. 245/2008 školského zákona a od 1. septembra 2020 je pre žiakov povinná. Inými slovami, v súlade so školským zákonom od 1. septembra 2020 už rodičia školákov nemajú možnosť neprejaviť záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa. Inak by porušili školský zákon.

Ošetrovné sa vypláca za každý kalendárny deň trvania nároku (teda po celú dobu zatvorenia jaslí, škôlky, školy, resp. zariadenia z dôvodu mimoriadnej situácie). Rodičia sa môžu pri poberaní pandemického ošetrovného prestriedať tak, ako im to vyhovuje. Ak je v rodine viac detí, na ktoré si rodičia budú chcieť uplatniť pandemické ošetrovné, nie je možné postupovať tak, že rodičia si deti "rozdelia" - nárok na pandemické ošetrovné si rovnako ako na bežné ošetrovné môže uplatniť len jeden rodič.

 Výška ošetrovného je rovnako ako pri bežnom ošetrovnom 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri uplatnení nároku je potrebné sledovať pokyny, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke www.socpoist.sk.

 Nariadením vlády z 30.9.2020 sa s účinnosťou od 15. októbra 2020 tzv. pandemický rodičovský príspevok ruší.

  

4.2 Nemocenské dávky

Nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený zamestnanecpovinne nemocensky poistená SZČOdobrovoľne nemocensky poistená osoba, pokiaľ k prvému dňu, ku ktorému si uplatnila nárok na pandemické ošetrovné, je táto osoba nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote.

 

Zamestnanec

  • osoba, ktorá má u zamestnávateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu
  • osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca
  • osoba pracujúca na dohodu o vykonaní práce, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca a dohodnutú tak, že odmena sa vypláca za každý kalendárny mesiac trvania dohody (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
  • spoločník s.r.o., ktorý má za prácu vo svojej s.r.o. vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac
  • konateľ s.r.o., člen dozornej rady, predstavenstva a pod. (štatutár obchodnej spoločnosti alebo družstva), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
  • funkcionár inej právnickej osoby (napríklad rôzne občianske združenia, napríklad spoločenstvo vlastníkov bytov), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)

Špecifickou podmienkou nároku na ošetrovné pre zamestnanca je, že v čase, kedy poberá ošetrovné vo svojom zamestnaní, nepracuje a nemá v zamestnaní príjem za vykonanú prácu. Môže však mať príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu - napríklad bude mať vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred uzatvorením školy.

Zamestnanec však môže mať iný príjem - z iného zamestnania, z ktorého si neuplatňuje nárok na ošetrovné. Môže mať príjem z podnikania (SZČO).

Zamestnanec má nárok na ošetrovné okamžite po vzniku nemocenského poistenia.

 

SZČO

Špecifickou podmienkou pre SZČO je, že má zaplatené poistné do SP za obdobie do konca predchádzajúceho mesiaca. Poistné sa považuje za zaplatené, ak je zaplatené najneskôr do konca mesiaca, za ktorý sa uplatňuje nárok na ošetrovné. Pritom sa prihliada na možný odklad splatnosti poistného z dôvodu poklesu tržieb podľa § 293ew zákona a príslušných nariadení vlády.

Podmienka zaplateného poistného sa sleduje podľa zákona 5 rokov dozadu a toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Na rozdiel od zamestnanca SZČO môže vykonávať činnosť a mať z nej príjem aj v čase, kedy poberá ošetrovné.

 

V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO nie je pre nárok na ošetrovné podmienka získať určitý počet dní nemocenského poistenia.

 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, že v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Do požadovaných 270 dní sa započíta nielen doba aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia, ale aj doba iného ukončeného nemocenského poistenia - napríklad doba predošlého zamestnania alebo doba predošlého povinného poistenia SZČO. Ďalšou podmienkou je, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má zaplatené poistné - to platí úplne rovnako ako pre SZČO.

 

Nárok na pandemické nemocenské, resp. nárok na pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu vzniká najskôr odo dňa účinnosti príslušnej novely zákona o sociálnom poistení, t.j. od 27. marca 2020.




5.  Ďalšie opatrenia

5.1  Odklad platby odvodov za zamestnávateľa

Dňa 6. apríla 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení a 22. mája 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. zo dňa 20. mája 2020, ktoré umožňujú zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie.

 Túto úľavu bolo možné využiť do konca júla 2020. Podnikatelia si mohli odložiť platby poistného za marec, máj, jún a júl (za apríl štát odpustil platby poistného úplne), to znamená, že za august bolo treba odvody zaplatiť začiatkom septembra.

Stále však platí, že odložené odvody netreba zaplatiť hneď, stačí tak urobiť do konca roka. O odklad odvodov požiadalo zhruba 61-tisíc podnikateľov a firiem, o odpustenie takmer 39-tisíc živnostníkov a zamestnávateľov.

.

5.2  Odklad preddavkov dane z príjmu

Daňovníci – fyzické a právnické osoby, ktoré splnia zákonom vymedzené podmienky nebudú musieť v príslušnom mesiaci alebo štvrťroku platiť preddavky na daň z príjmov. Hlavnou podmienkou pre umožnenie neplatenia preddavku na daň z príjmov v príslušnom mesiaci (štvrťroku) je pokles tržieb najmenej o 40 % za predchádzajúci mesiac (štvrťrok) oproti tržbám toho istého mesiaca (štvrťroku) roka 2019. Neplatenie preddavkov si daňovník uplatní na základe vyhlásenia podaného správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov. Neplatenie preddavkov bude možné prvýkrát uplatniť na preddavky na daň z príjmov splatné  v mesiaci máj 2020, t.j. daňovník najneskôr 17. 5. 2020 oznámi správcovi dane, že spĺňa podmienky na neplatenie preddavku na daň z príjmov. Preddavky na daň z príjmov, ktoré mali byť v tomto období zaplatené sa nebudú doplácať po skončení pandémie. Daňovník si daňovú povinnosť splní až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020. Nezaplatené preddavky bude daňový subjekt povinný vyrovnať v daňovom priznaní za rok 2020, teda do marca 2021.
Posledné nezaplatené preddavky sa týkajú októbra, pričom od novembra musia podnikatelia začať platiť preddavky na základe podaného priznania. Bez ohľadu na pokles tržieb.


5.3  Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov

Na základe prijatých opatrení sa posúva lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov a úhradu dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane z príjmov, ktorého lehota vykonania uplynie počas obdobia pandémie, vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Predlžuje sa aj lehota na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, ktorého posledný deň lehoty na jeho podanie uplynie počas obdobia pandémie, a to do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná.

Národná rada SR schválila dňa 22. septembra 2020 novelu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 264/2020 Z. z. a je účinná od 29. septembra 2020.

Cieľom novely je stanoviť na účely väčšiny opatrení zavedených zákonom č. 67/2020 Z.z., že sa obdobie pandémie považuje za skončené dňom 30. septembra 2020 (na účely menšej časti opatrení sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020).

Hlavným dopadom zmien je skutočnosť, že daňové priznania fyzických i právnických osôb za rok 2019 je potrebné podať do konca októbra 2020.

Pretože 31. október 2020 pripadá na sobotu, automaticky sa lehota na podanie daňových priznaní za rok 2019 a na zaplatenie dane za rok 2019 posúva na pondelok 2. novembra 2020.

 

 

5.4  Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty

Umožňuje sa odpočítať neuplatnenú daňovú stratu k dani z príjmov vykázanú za roky 2015 -2018 od základu dane daňovníka fyzickej alebo právnickej osoby a to v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Daňovník má možnosť uplatniť si tieto daňové straty v úhrnnej hodnote najviac 1 mil. eur.

Daňovník si môže pri podaní daňového priznania za rok 2019 uplatniť zostávajúcu časť vo výške

  • 1⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2015
  • 1⁄2 vykázanej daňovej straty za rok 2016
  • 3⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2017
  • celú vykázanú daňovú stratu za rok 2018.



5.5  Zmeny v Zákonníku práce

S ohľadom na dopady COVID-19 majú zamestnávatelia po novele Zákonníka napríklad takéto možnosti:

  • možnosť rozvrhnúť pracovný čas inak: oznámiť iné rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi dva dni vopred a napríklad mu aj takto skrátiť pracovný týždeň resp. doba môže byť aj kratšia ako 2 dni, ak sa tak obe strany dohodnú;
  • čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ svojim zamestnancom nariadiť 7 dní vopred a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka, tak iba 2 dni vopred. Obe lehoty možno skrátiť po dohode oboch strán. Zamestnávateľ by však nemal nariadiť zamestnancom vyčerpať celú dovolenku, nakoľko ak by sa v druhom polroku 2020 situácia s COVID-19 upokojila, zamestnanec by už nemal žiadnu dovolenku a mohlo by sa to posudzovať ako porušenie Zákonníka práce;
  • ak to dohodnutý druh práce umožňuje, môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi home Office aj bez súhlasu zamestnanca. Zamestnanec si taktiež môže určiť prácu z domu sám, ak mu to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú žiadne vážne prevádzkové dôvody, ktoré mu to neumožňujú,
  • dočasné odloženie školení BOZP, napríklad aj pri prijatí do zamestnania alebo po preložení na iné pracovisko, inú prácu a pod. Zamestnávateľ si túto povinnosť splní, najneskôr do mesiaca po odvolaní krízovej situácie,
  • zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý je v karanténe alebo sa stará o dieťa a poberá OČR, navrhuje sa, aby sa poskytovala ochrana na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne PN,
  • a ďalšie.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 18.9.2020 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Účinnosť navrhovanej novely má byť od 1. marca 2021.

Pripomienkové konanie končí 8.10.2020. Po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok budú o návrhu rokovať vláda SR a Národná rada SR. Predpoklad schválenia novely je na schôdzi NRSR v januári 2021.


5.6  Kurzarbeit

Vláda  14. apríla schválila rozšírenie pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov v čase mimoriadnej situácie na Slovensku. Ide o tzv. tretiu sociálnu pomoc (opatrenia 3 a 4, ktoré sme už popísali  vyššie) a zavádza sa ňou aj nástroj kurzarbeit. Zamestnávatelia budú môcť na svojich zamestnancov čerpať pomoc spomedzi možností, ktorá bude pre nich výhodnejšia.

Kým príspevok z kurzarbeitu závisí od viacerých premenných a zároveň ide o trvalý nástroj, pandemická pomoc na Slovensku je iba dočasná.

Príspevok na udržanie pracovných miest sa odvíja od toho, či zamestnávateľ musel  prevádzku zatvoriť v zmysle nariadenia  alebo obmedzil podnikanie napríklad pre obavy zo šírenia nákazy.

Podnik, ktorý bol povinne zatvorený, mal nárok na príspevok vo výške sto percent hrubej mzdy zamestnanca, najviac 1 100 eur mesačne.

Podnik, ktorý zatvoril z vlastnej iniciatívy, mal nárok na príspevok do 80 percent mzdy, najviac 880 eur na jedného zamestnanca mesačne.

Pandemická pomoc trvá počas mimoriadnej situácie, účel je však rovnaký ako pri kurzarbeite. Má zamedziť tomu, aby firmy neprepúšťali.

Nateraz funguje na Slovensku kurzarbeit len na obdobie pandémie, do vyčerpania eurofondov. Opatrenie tak môže skončiť už o pár mesiacov. Do konca tohto roka je však plán pripraviť návrh slovenského modelu kurzarbeitu. Vznikol by fond v Sociálnej poisťovni, do ktorého by zamestnanci odvádzali pol percenta odvodov z hrubej mzdy a ďalšie pol percento zamestnávatelia. Ministerstvo práce tiež zvažuje, že na príspevky z kurzarbeitu by sa sčasti využili aj dvojpercentné odvody na existujúce poistenie v nezamestnanosti. V súčasnosti má Slovenská republika už dostatok zdrojov na zavedenie trvalého nástroja kurzarbeit, nakoľko Európska komisia už schválila z nástroja SURE cca 660 mil. Eur na tento zámer. Od r. 2022 by mal nástroj fungovať ako nový fond udržania zamestnanosti a peniaze z tohto fondu nebudú môcť byť použité na nič iné, len na podporu udržania pracovných miest. Zamestnanec v tomto modeli dostane 80 % čistej mzdy, pričom 60 % pôjde z fondu, 20 % bude financovať zamestnávateľ a 20 % sa zamestnanec vzdá. Príspevok, ktorý by zamestnancovi fond poskytoval, by mal byť v maximálnej výške 1 340 Eur a fond bude k dispozícii aj pre živnostníkov.

5.7  SOS dotácia

Vyplatením SOS dotácie za mesiac august sa poskytovanie dotácie fyzickým osobám podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 103/2020 Z. z. ukončuje. Čo robiť po skončení poskytovania SOS dotácie je bližšie rozpísaná tu.

  

5.8 Nástroj SURE 

Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie nového typu koronavírusu. Je jednou z troch záchranných sietí, na ktorých sa dohodla Európska rada s cieľom ochraňovať pracovníkov, podniky a krajiny.

Ak Rada EÚ návrhy Eurokomisie schváli, vyčlenená finančná podpora sa poskytne vo forme úverov od EÚ s výhodnými podmienkami pre členské štáty. Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času, takzvaný kurzarbeit, a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Príspevok každého členského štátu k celkovej sume záruky zodpovedá jeho podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku Európskej únie na základe rozpočtu EÚ na rok 2020. Na základe spomínaného modelu troch záchranných sietí bude mať Slovensko k dispozícii 8,3 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a takmer dve a pol miliardy z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+).

Systém udeľovania pomoci rozlišuje medzi viac a menej rozvinutými regiónmi v krajine. Najmenej preto dostane Bratislava a jej okolie, kde je HDP na obyvateľa nad 90 percent priemeru EÚ. Väčšiu podporu dostanú ostatné slovenské regióny, kde pripadá HDP na obyvateľa nižšie ako 75 percent úniového priemeru. Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu pre všetky členské štáty až do celkovej výšky 100 miliárd eur.

V súčasnosti sa posudzujú formálne žiadosti, ktoré predložili štáty Portugalsko a Maďarsko. Komisia očakáva, že členské štáty, ktoré žiadosti nepredložili, tak ešte urobia. Úvery poskytnuté členskému štátu v rámci nástroja SURE sa budú opierať o systém dobrovoľných záruk členských štátov. Komisia očakáva, že proces finalizácie dohôd členských štátov bude čoskoro dokončený.

Nariadenie Rady EÚ 2020(672 z 19. mája 2020, z ktorého zriadenie nástroja SURE vychádza, je k dispozícii tu.

5.9  Plánované projekty Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje vyčleniť 30 mil. Eur na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov.

Prvý projekt nesie názov Úspešne na trhu práce a budú sa z neho vyplácať dva typy príspevkov. Prvý typ pôjde zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre uchádzačov pod 29 rokov. Na mzdu takého uchádzača môžu dostať príspevok až do výšky 638,40 eura mesačne, podmienkou je vytvoriť pracovnú pozíciu na minimálne deväť mesiacov a následne ju udržať minimálne polovicu z obdobia, za ktoré dostávali dotáciu. 

Druhý typ dávky je príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Približne 2 500 mladých podnikateľov tak dostane 3 500 eur na rozbehnutie vlastného biznisu. Jedinou podmienkou bude záväzok, že ju budú vykonávať aspoň rok.

Druhým projektom je Reštart pre mladých, cez ktorý sa bude po dobu jedného roka prispievať na mzdu mladým ľuďom, ktorí si sami nájdu prácu. Počas prvých šiestich mesiacov dostanú 126,14 eura mesačne, počas zvyšných šiestich 63,07 eura mesačne. To ich má motivovať k ochote pracovať aj za nižšiu mzdu.

Posledným opatrením je možnosť dostať príspevok na mzdu a zaškolenie mladého zamestnanca, ktorému chcú zamestnávatelia poskytnúť praktické vzdelanie. Po dobu maximálne deviatich mesiacov dostanú najviac 98,02 eura na osobného mentora pre mladého pracovníka a k tomu 95 percent z ceny jeho práce.


5.10  COVID príplatok

 Vláda SR pre všetkých zamestnancov zariadení sociálnych služieb a pre všetkých zdravotníckych zamestnancov, ktorí ochorejú v práci zavádza tzv. covid príplatok. Príplatok dostanú zamestnanci, ktorí počas krízovej situácie budú uznaní za dočasne PN z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktorým zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom (naplní sa podmienka uznania choroby z povolania). Takíto zamestnanci budú mať nárok na príplatok vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a tým pádom sa im poskytne spolu s náhradou príjmu pri dočasnej PN  80 % ich hrubého príjmu. Vláda SR tento materiál schválila 14.10.2020 a posúva ho na prerokovanie do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.





6.  Bankové záruky, odklad splátok 

6.1  Antikorona záruka

 

Prostredníctvom Slovenského investičného holdingu (SIH)-  antikorona záruky 2 budú poskytované preklenovacie úvery podnikom s odkladom splátok istiny a úrokov na 12 mesiacov. Maximálna výška úveru je 2 mil. EUR so splatnosťou 2 až 6 rokov. Úrokové sadzby sú limitované pre mikropodniky vo výške 3,9% p.a. a pre ostatné podniky 1,9% p.a. Na úver je aplikovaný poplatok za záruku vo výške závislej od splatnosti úveru, ktorý bude podniku odpustený, ak udrží zamestnanosť. Podniky budú môcť úverové zdroje použiť na financovanie svojich prevádzkových, ako aj investičných potrieb. Do garančnej schémy sa pridali ČSOB, BKS Bank, OTP Banka, SZRB a UniCredit Bank. Možnosti čerpania úveru napr. cez SZRB sú tu.

EXIMBANKA SR podpísala viacero dohôd o poskytovaní úverov s „Antikorona zárukami“ s komerčnými bankami. Slovenskí podnikatelia tak môžu využiť tieto úvery  napríklad vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB),  Tatra banke, v Slovenskej sporiteľni, Československej obchodnej banke a UniCredit Bank.

Na zmiernenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 a na zabezpečenie likvidity slovenských podnikov poskytuje EXIMBANKA SR finančnú pomoc za zvýhodnených podmienok. O tzv. covid úver cez EXIMBANKU momentálne nie je možné žiadať. Možnosti EXIMBANKY sú uvedené tu.

SIH taktiež poskytol finančný nástroj antikorona kapitál pre malé a stredné podniky, ktoré sa do 30.9.2020 mohli uchádzať o konvertibilný úver, pokiaľ žiadateľ spĺňal podmienky oprávnenosti a zároveň bol inovatívnou spoločnosťou.

 

6.2 Bezodplatný odklad splátok

O odklad splátok úveru môže dlžník požiadať svoju banku alebo nebankovú spoločnosť elektronicky, poštou alebo osobne na pobočke. Dlžník môže banku požiadať o odklad splátok na 1 až 9 mesiacov.

O odklad splátok môže požiadať spotrebiteľ a malý a stredný podnikateľ iba raz. Spotrebiteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý môže požiadať o odklad splátok spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Ide teda o hypotéku a tiež všetky druhy spotrebiteľských úverov, medzi ktoré patrí aj finančný lízing a úver poskytnutý spotrebiteľovi spoločnosťou splátkového predaja.

Spotrebitelia a podnikatelia nemôžu podľa zákona žiadať o odklad splácania povoleného prečerpania na bežnom účte (kontokorentný úver) a úverového rámca poskytnutého prostredníctvom platobnej karty (kreditné karty).
O odklad splátok je možné požiadať najneskôr do konca toho mesiaca, v ktorom bude odvolaná mimoriadna situácia, ktorá u nás od 12. marca 2020 stále trvá.

 

 zdroje:  www.socpoist.sk,  www.upsvr.gov.sk, www.employment.gov.sk, https://rokovania.gov.sk/, https://e.dennikn.sk/, https://euractiv.sk, https://www.sih.sk/, https://www.eximbanka.sk/, www.relia.sk, 

 

Viac o ochrane Vašich osobných údajov v časti Ochrana osobných údajov
Autor článku
Mária Kukulová
senior konzultant

Je špecialistkou na biznis analýzy.
Ďalšie články

KONTAKT

+421 905 421 905

KANCELÁRIE

nebotra consulting s.r.o.
Jakubovo námestie 13
811 09 Bratislava
Slovenská republika
GPS súradnice N48°08'35.444" E17°07'12.483"

nebotra consulting s.r.o.
Jána Bottu 2
974 01 Banská Bystrica
Slovenská republika
GPS súradnice N48°44'16.8" E19°08'31.3"