Opatrenia vlády Slovenskej republiky v súvislosti s koronavírusom (COVID-19)

Autor:Mária Kukulová  • 22.07.2020  • Doba čítania 16 min

Vláda SR na svojom rokovaní 11. marca 2020 schválila uznesenie č. 111/2020, ktorým vyhlásila z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky od 12. marca 2020 od 6:00 mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

Uznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020, zverejneným v Zbierke pod číslom 45/2020 Z. z.,  vláda SR dňom 16. marca 2020 vyhlásila núdzový stav podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.

V súlade s čl. 5 ods. 2 zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav skončí uplynutím 90 dní 13. júna 2020.

Vláda SR na svojom rokovaní 10. júna 2020 schválila uznesenie č. 366/2020, ktorým ukončila núdzový stav uplynutím 13. júna 2020. V tom istom uznesení vláda SR konštatuje, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu, teda aj po 13. júni 2020.

Vláda SR spracovala v rámci projektu „Prvá pomoc“ viacero balíkov pomoci pre rôzne skupiny podnikateľov a občanov. Po ukončení núdzového stavu je ešte možné využiť pomoc z viacerých opatrení (poskytovanie pomoci pokračuje aj v mesiacoch august a september 2020). Pre ich prehľadnosť sme ich rozdelili do samostatných kapitol.

 Obsah článku

1.   Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO
       1.1   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1
       1.2   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2
       1.3   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3
       1.4   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

2.   Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

3.   Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

4.   Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19
       4.1   Pandemické ošetrovné (OČR)
       4.2   Nemocenské dávky

5.   Ďalšie opatrenia
       5.1   Odklad platby odvodov za zamestnávateľa
       5.2   Odklad preddavkov dane z príjmu
       5.3   Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov
       5.4   Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty
       5.5   Zmeny v Zákonníku práce
       5.6   Kurzarbeit
       5.7   SOS dotácia
       5.8 Nástroj SURE

6.   Bankové záruky, odklad splátok
       6.1   Antikorona záruka
       6.2   Bezodplatný odklad splátok




1.  Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO

Nárok na príspevok majú skupiny zamestnávateľov a SZČO podľa nasledovných opatrení:

 

Opatrenie č.1:

Podpora zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) uzatvorili alebo zakázali prevádzky,

 

Opatrenie č. 2: 

Podpora SZČO, ktoré v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia ÚVZ SR uzatvorili alebo zakázali prevádzky alebo ktorým poklesli tržby,

 

Opatrenie č. 3:

Podpora zamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou

 

Opatrenie č. 4:

Podpora vybraných skupín SZČO, ktoré v čase vyhlásenia MS nemajú žiaden iný príjem.

 


1.1  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1

Oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom (okrem subjektov verejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť na základe rozhodnutia ÚVZ SR.

Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na tých zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Zamestnávateľovi bude za predpokladu, že spĺňa podmienky oprávnenosti vyplatená náhrada mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1100,- Eur.

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

 

Zamestnávateľ podľa opatrenia 1 môže žiadať príspevok iba na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní v riadnom pracovnom pomere. Zamestnancovi, na ktorého si zamestnávateľ uplatní príspevok, nesmie dať zamestnávateľ výpoveď (ani ukončiť pracovný pomer dohodou) z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce a to v čase, kedy na neho poberá príspevok plus ďalšie dva mesiace nasledujúce po poslednom mesiaci, za ktorý si uplatní nárok na príspevok na zamestnanca.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný  pomer so zamestnancom z iných dôvodov uvedených v zákonníku práce, dohodou so zamestnancom z iných dôvodov, výpoveďou zo strany zamestnanca, skončením v skúšobnej dobe, okamžitou výpoveďou (napr. za hrubé porušenie pracovnej disciplíny).

Ak v čase ohrozenia COVID-19 je zamestnanec v karanténe, v izolácii alebo na OČR, tak je chránený pred výpoveďou, avšak to neplatí v prípadoch uvedených v § 64 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 64 ods. 2 ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (pred začiatkom karantény, izolácie alebo OČR) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe (teda počas trvania karantény, izolácie alebo OČR), pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby (karantény, izolácie alebo OČR) - okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Podľa § 157 ods. 3 po návrate zamestnanca do práce z karantény, izolácie resp. OČR, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

                                                                  

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1 považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Ostatní zamestnávatelia vrátane subjektov verejnej správy nárok na príspevok nemajú.

 

Nárok na príspevok v rámci opatrenia 1 nemá:

  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • konateľ spoločnosti, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu,
  • spoločník, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,
  • spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu),
  • osoby pracujúce na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
  • osoby pracujúce na dobrovoľníckom základe,
  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, na ktorých mzdu alebo cenu práce (mzda alebo odvody zamestnávateľa) už poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce (okrem príspevku na vytvorené nové pracovné miesto podľa § 53d zákona o službách zamestnanosti za podmienky, že sa dodržia maximálne intenzity pomoci uvedené v príslušných usmerneniach),
  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, s ktorými uzatvoril pracovný pomer po 1.3.2020,
  • zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť po 1.2.2020,
  • zamestnávateľ nemá nárok na príspevok na takých zamestnancov za čas, ktorý čerpali OČR, PN, dovolenku alebo im bola pridelená náhradná práca, alebo pracovali z domu na home Office,
  • r.o., ktorá nemá zamestnancov.

 

Zamestnávateľ môže počas poskytovania príspevku zvýšiť počet svojich zamestnancov, avšak na týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý. Zamestnávateľ nemôže počas poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok.

 

Žiadateľ o príspevok v rámci opatrenia č. 1 musí prostredníctvom čestného vyhlásenia prehlásiť a neskôr aj preukázať, že:

  • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy/CCP v rámci AOTP z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 02.03.2020,
  • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
    3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    4. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
    5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru
    7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

 

Oprávnené výdavky:

Za oprávnený výdavok sa považuje príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100,00 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie 2020 zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880,00 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 1 100,00 eur. Ak je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predkladá žiadosť) nižšia ako 1 100,00 eur, príspevok sa poskytuje najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.  

Postup, ktorým sa riadia materské školy, ktoré boli povinne zatvorené rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva je k dispozícii tu.

 

1.2  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia ÚVZ SR, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %.

Aby SZČO bola oprávnená, musí byť nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny. V prípade, ak SZČO súbežne má uzatvorený pracovný pomer, alebo má zrušenú alebo pozastavenú činnosť, nie je oprávneným žiadateľom.

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace

Nárok na príspevok za mesiac apríl a nasledujúce mesiace majú SZČO, ktoré nemajú súčasne pracovný pomer, sú nemocensky a dôchodkovo poistené a ktoré v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie mali v porovnaní s predchádzajúcim obdobím pokles tržieb o 20 % a viac. Za mesiac apríl a nasledujúce mesiace je možné požiadať o príspevok vo výške:

  • 180 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 300 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 420 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 540 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku podľa Opatrenia 2  považuje fyzická osoba, ktorá:

  • prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  • vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu),
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.o súkromnom podnikaní občanov.

 

Požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:

  • nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu),
  • začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a má pokles tržieb (najmenej 20 % za apríl a ďalšie mesiace 2020),
  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni v období 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
  • má tzv. odvodové prázdniny – v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  • nie je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.

Súčasne požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:

  • má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu (ku dňu podania žiadosti o príspevok),
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ku dňu podania žiadosti o príspevok),
  • neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,
  • nie je voči nej nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • nebola k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach.

 

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.

 


 1.3  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3

Oprávneným žiadateľom v rámci tohto opatrenia je zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.

Žiadateľ môže požiadať o náhradu mzdy resp. o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na tých zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere.

Oprávnené obdobie začína 13.03.2020 resp. dňom rozhodnutia UVZ SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok a končí na konci kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené.

 

Výška príspevku:

  • A: Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške náhrady mzdyzamestnanca vyplatenej za prekážku v práci, súčasne najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, súčasne najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca (platí od 16.5.2020) a súčasne najviac v sume 880 eur.
  • B: Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške hrubého príjmu zamestnanca (do 15.5.2020), respektíve najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca (platí od 16.5.2020) ale najviac vo výške určenej podľa poklesu tržieb.

Oprávnený výdavok v zmysle možnosti b) za apríl a máj sa považuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v r. 2019 (resp. s priemerom za rok 2019) a v prípade, ak žiadateľ v tomto období činnosť neprevádzkoval, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020, a to:

  • 180 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 300 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 420 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 540 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

 

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb.

Za zamestnanca sa na účel možnosti b) považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, ako aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Do konca mája 2020 platilo, že poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 3A a opatrenia š. 3 B nebolo možné ani v rámci jedného mesiaca, ani postupne po sebe nasledujúcich mesiacov. Za mesiace marec, apríl a máj si zamestnávateľ mohol vybrať len jedno opatrenie, buď 3A alebo 3B. Od 1.6.2020 je možné súbežné poskytovanie príspevku v rámci opatrenia 3A a 3B v rámci jedného mesiaca (prvýkrát za jún 2020).  Ak má zamestnávateľ viac prevádzok, môže si na jednu časť prevádzok uplatniť opatrenie č. 3A a na druhú časť prevádzok opatrenie č. 3B. Zároveň opatrenie č. 3A a opatrenie č. 3B je možné striedať postupne v nasledujúcich mesiacoch. Napríklad ak za máj 2020 čerpal zamestnávateľ príspevok podľa opatrenia č. 3A, za jún môže prejsť na opatrenie č. 3B. A naopak. 

Pri zmene opatrenia č. 3A na opatrenie č. 3B a naopak musí zamestnávateľ podať novú žiadosť na novozvolené opatrenie a zároveň musí oznámiť úradu práce ukončenie pôvodnej dohody.

Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí čerpajú dovolenku alebo mal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.

Mesačná výška príspevku podľa opatrenia b) je 80 % hrubej mesačnej mzdy zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb v zmysle tabuľky k opatreniu b).

Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880,- Eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce vypláca zamestnancom náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však vo výške 880,- Eur. Ak je náhrada mzdy (ktorú už zamestnávateľ vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predkladá žiadosť) nižšia ako 880,- Eur, príspevok je najviac vo výške reálne vyplatenej náhrady mzdy.

 

Zamestnávateľ resp. SZČO musí vyhlásiť a neskôr preukázať, že:

  • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok na strane zamestnanca dávky sociálneho zabezpečenia,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 2.3.2020,
  • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ku dňu podania žiadosti o príspevok),
    • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
    • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
    • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.02.2020.

 

 Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3 považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

 

Nárok na príspevok v rámci opatrenia 3 nemá:

  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní na základe dohody, zmluvy podľa Občianskeho zákonníka alebo dobrovoľníci,
  • konateľ spoločnosti, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu,
  • spoločník, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,
  • spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu),
  • spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov,
  • subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť po 1.02.2020,
  • zamestnávateľ na tých zamestnancov, ktorí nastúpili do práce po 1.03.2020,
  • zamestnávateľ na tých zamestnancov, za čas, za ktorý poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo čerpajú dovolenku,
  • SZČO, ktorá bola k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach.


 1.4  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

Ak žiadateľ patrí do tejto skupiny, môže požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Patria sem:

  1. SZČO, ktoré prerušili alebo obmedzili vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  2. fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom s.r.o. a zároveň je jej konateľom a nie je jej zamestnancom (tzv. jednoosobová s.r.o.)

Podmienkou je, že tieto osoby nemajú od 13.03.2020 žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti).

Za SZČO sa na účely Opatrenia 4 považuje:

  1. prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  2. vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu),
  3. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,

a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny.

Žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO podľa písm. a) až c), ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

Za SZČO sa považuje aj fyzická osoba, ktorá

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12xpočet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12xpočet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019,
  • je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je zároveň jej zamestnancom, a
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.

Na účely tohto opatrenia sa za tzv. jednoosobovú s.r.o. považuje len taká s.r.o., ktorá nemá žiadnych zamestnancov.

Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105 eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210 eur za mesiac apríl a máj 2020.

 

SZČO, preukazuje formou ČV, že:

  • od 13.03.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti),
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo výsluhového dôchodku,
  • nebola k 31.12.2020 podnikom v ťažkostiach,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ku dňu podania žiadosti o príspevok),
    • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
    • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
    • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.02.2020,
  • mu nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

 

SZČO, ktorá je jediným spoločníkom v s.r.o. a zároveň jej konateľom preukazuje formou ČV, že:

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12xpočet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12xpočet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019,
  • je konateľom v tejto s.r.o. a nie je zároveň jej zamestnancom,
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.,
  • od 13.03.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti),
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo výsluhového dôchodku,
  • nebola k 31.12.2020 podnikom v ťažkostiach,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    • má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
    • neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
    • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
    • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Ak žiadateľ nemá príjem od 13.03.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 15.05.2020. Ak žiadateľ nemá príjem až od 01.04.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 31.05.2020. Ak žiadateľ nemá príjem až od 01.05.2020, je potrebné predložiť žiadosť do 30.06.2020.


2.  Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

Do tržby by sa nemal započítavať predaj vlastného majetku a  nezapočítava sa ani príspevok vyplatený v projekte „Prvá pomoc“ v aktuálnom mesiaci za predošlý mesiac.

Subjekt účtujúci v podvojnom účtovníctve

Tržba = výnosy podľa osobitného predpisu; čistý obrat podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné  výkazníctvo.

Sú to teda výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Teda to, čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne - za predaj výrobkov, tovarov a služieb - a to, čo sa vyfakturovalo za výrobky, tovary a služby. V prípade fakturácie nie je dôležitý dátum vystavenia faktúry ale deň uskutočnenia účtovného prípadu - teda deň splnenia dodávky.

 

Subjekt, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve

Tržba = príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu.

To, čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne - za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa prijalo na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

V prípade umelcov a autorov sa berú do úvahy len "aktívne príjmy" - zdaňované podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov - honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon, neberú sa do úvahy "pasívne príjmy" resp. "tantiémy" - zdaňované podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov - honoráre z licenčných zmlúv.

 

Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne:

  1. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka, teda roka 2019 (myslí sa tým, že podnikal celý tento mesiac), posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaciv porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovná marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019, atď.
  2. Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal celý rok 2019a mal v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo má tzv. silné a slabé mesiace, resp. má tržby nepravidelne len v niektorých mesiacoch, môže posudzovať výšku tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za minulý rok. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO, podnikal celý rok 2019, tak voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.
Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od septembra 2019), alebo SZČO, ktorá mala časť roka 2019 pozastavenú živnosť, resp. prerušenú zárobkovú činnosť.

 

  1. Ak zamestnávateľ, resp. SZČO nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), teda podnikať začal až po tomto mesiaci posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaciv porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020.
Podrobný postup výpočtu tržieb je uvedený tu.


3.  Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

Všeobecné zásady:

Na poskytnutie finančného príspevku je po splnení všetkých podmienok právny nárok. Žiadateľ môže predložiť žiadosť o poskytnutie príspevku na každé opatrenie. V prípade, ak žiadateľ – zamestnávateľ spĺňa podmienky poskytnutia príspevku v rámci dvoch opatrení v jednom kalendárnom mesiaci, predkladá si žiadosť o poskytnutie príspevku prostredníctvom toho opatrenia, v rámci ktorého má prevažujúci počet kalendárnych dní. V prípade, ak má zamestnávateľ jednu prevádzku, môže v rámci jedného mesiaca žiadať o príspevok len v rámci jedného opatrenia. V prípade ak má zamestnávateľ dve a viac prevádzok, môže v rámci jedného mesiaca žiadať o poskytnutie príspevku v rámci opatrenia č. 1 a súbežne v rámci opatrenia č. 3, avšak na iné prevádzky. Poskytovanie príspevku v rámci opatrenia č. 2 a súbežne v rámci opatrenia č. 4 nie je možné. Poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 3A a 3B nie je možné a žiadateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku. Poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 4A a 4B nie je možné a žiadateľ si môže vybrať len jednu z možností.

 

Oprávnené obdobie

Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (najskôr od 12. marca 2020) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Mimoriadna situácia podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásená vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú uvedené v popise jednotlivých opatrení. Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Po zmene k 23.4.2020 sa po dohode s Európskou komisiou u zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávatelia a uplatňujú si príspevok na zamestnancov) už netestuje podmienka "podnik v ťažkostiach".

Po novele zákona o zamestnanosti prijatej v NRSR dňa 22.4.2020, zamestnávateľ má nárok na príspevok v prípade, ak:

  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane zamestnávateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce zamestnávateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

Zamestnávateľ má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak za február 2020:

  • nemá splnené daňové povinnosti,
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky.



4.  Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19

Rozhodnutie ústredného krízového štábu otvoriť od 1. júna 2020 materské a základné školy 1. stupňa (1. - 4. ročník) a 5. ročník neznamená pre rodičov automatické ukončenie pandemickej OČR-ky a poberania tejto dávky. Rodičia tých detí, ktoré v júni do týchto zariadení nenastúpia a zostanú s nimi doma, môžu dávku poberať naďalej, musia však na konci mesiaca zaslať Sociálnej poisťovni vyplnený formulár Čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. V ňom vyznačia dni, počas ktorých sa o dieťa starali a za ktoré si uplatňujú nárok na dávku.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydá v súlade s § 150 ods. 8 školského zákona rozhodnutie, podľa ktorého sa mimoriadne prerušenie školského vyučovania v materských školách a školách považuje za zachované, ak zákonný zástupca neprejaví záujem o výchovu dieťaťa v materskej škole alebo škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa alebo prejaví záujem o výchovu dieťaťa v materskej škole alebo škole, ale dieťa nie je možné umiestniť z kapacitných dôvodov. Na základe tohto rozhodnutia teda rodičom takýchto detí nárok na ošetrovné vznikne, resp. bude pokračovať a Sociálna poisťovňa im ho prizná a vyplatí. Dávky budú vyplatené čo najskôr na základe doručeného Čestného vyhlásenia (je potrebné, aby ho rodič poslal pobočke do konca júna). Zdôrazňujeme, že rodičia sú povinní do čestných vyhlásení uvádzať pravdivé a presné údaje, pretože Sociálna poisťovňa si tieto údaje bude overovať (aj spätne).

Pre ostatné skupiny poistencov – rodičov detí do 16 rokov, ktorým nárok na pandemickú OČR potvrdil pediater, ďalej rodičov hendikepovaných detí do 18. roku veku, resp. pri opatrovaní dospelých osôb zo zariadení sociálnych služieb, ktoré sú v čase koronakrízy rozhodnutím príslušných úradov uzavreté – sa nič nemení. Nárok na pandemické OČR im pokračuje, ak naďalej trvá potreba ich osobnej celodennej starostlivosti o dieťa/dospelú osobu. Zostáva im aj povinnosť zasielať na konci mesiaca príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné s vyznačením dní, za ktoré si uplatňujú nárok na pandemickú dávku.

 

Sociálna poisťovňa upozorňuje rodičov školopovinných detí, že školy (základné, stredné) sú bežne cez prázdniny uzavreté podľa školského zákona, a nie na základe mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením pandémie koronavírusu COVID-19. Preto nárok na pandemickú OČR rodičom školopovinných detí z dôvodu poskytovania starostlivosti zanikne zo zákona dňom 30. 6. 2020. Rozhodnutie o tom, že rodič, ktorý doteraz poberal pandemickú OČR z dôvodu uzatvorenia školy, na ňu nemá počas prázdnin nárok, nebude Sociálna poisťovňa vydávať – a to preto, lebo nárok na túto dávku počas prázdnin zaniká zo zákona. Avšak aj cez letné prázdniny môžu mať rodičia nárok na pandemickú OČR, ale len v prípade, ak dieťa ochorie a potrebu celodenného a osobného ošetrovania na príslušnom tlačive potvrdí pediater. Rodič školopovinného dieťaťa teda preukazuje potrebu ošetrovania v mesiacoch júl a august 2020 vždy predložením potvrdenia od príslušného pediatra a možnosť čerpať pandemickú OČR sa vzťahuje len na dni, na ktoré má potvrdenie pediatra.

V prípade detí predškolského veku (škôlky, jasle) je situácia mierne odlišná, pretože v letných mesiacoch sú tieto zariadenia zatvárané na základe rozhodnutia zriaďovateľa (napr. na dezinfekciu zariadenia, čerpanie dovoleniek personálu a pod.). Nárok na pandemickú OČR majú rodičia detí predškolského veku, ktorých deti nenavštevujú v mimoriadnej situácii detské jasle alebo materskú školu, pričom dôvod, prečo zariadenie nenavštevujú (uzatvorenie, choroba, strach z ohrozenia COVID-19), nie je dôležitý. Na konci každého kalendárneho mesiaca musí rodič pobočke Sociálnej poisťovne predložiť iba vyplnené Čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Samotnú Žiadosť o pandemickú OČR podáva len vtedy, keď doteraz (od 12. marca 2020) ešte pandemické OČR vôbec nepoberal.


4.1 Pandemické ošetrovné (OČR)

Ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť alebo školy v súvislosti s COVID-19, majú možnosť si poistenci uplatniť nárok na ošetrovné a to bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne zariadenie. Poistenci budú uznaní za dočasne PN a majú možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. O tejto skutočnosti poistenec informuje poisťovňu výlučne telefonicky resp. e-mailom.

Sociálna poisťovňa môže poskytnúť poistencovi  ošetrovné (OČR), podmienkou je osobné a celodenné ošetrovanie chorého dieťaťa, resp. celodenná starostlivosť o dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené. OČR na deti môže čerpať aj živnostník. 25.3. 2020 Vláda Slovenskej republiky schválila zmeny aj v prípade nároku na OČR.  Platby sa v tomto režime budú poskytovať len v čase trvania krízovej situácie v súvislosti s COVID- 19. Novela zákona o sociálnom poistení prináša predĺženie vyplácania OČR  na celé obdobie starostlivosti o dieťa počas uzatvorenia škôl i predškolských zariadení.


Poistenec má  teraz nárok na ošetrovné, ak

  • osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia 16. roku veku (potrebné potvrdenie pediatra, keď ide o dieťa po dovŕšení 11. roku veku) alebo
  • ak sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (bez potvrdenia pediatra a bez potvrdenia hygienika či príslušných orgánov o uzatvorení školy), ak dieťaťu
    1. bolo nariadené karanténne opatrenia alebo
    2. ak škola/škôlka/zariadenie sociálnych služieb, ktoré dieťa navštevuje bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené alebo
    3. ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie (potrebné potvrdenie lekára/hygienika) alebo
  • sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (bez potvrdenia príslušného zariadenia).

Nárok na ošetrovné bude trvať do skončenia potreby ošetrovania/starostlivosti, pričom v tom istom prípade sa v ošetrovaní/starostlivosti môžu poistenci striedať.

4.2 Nemocenské dávky

Vláda dňa 26.3.2020 schválila zákon č. 63/2020 Z.z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. (platný a účinný je od 27.3.2020).  V zmysle novely má zamestnanec, ktorý bol uznaný za dočasne PN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia, nárok  na dávku vo výške 55 % od prvého dňa nemocenského a poskytovať ju bude Sociálna poisťovňa.  Nárok na dávku posudzuje lekár, ktorého stačí kontaktovať elektronicky/telefonicky. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia (55 % denného vymeriavacieho základu resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Poskytuje sa poistencovi, ktorý je z dôvodu choroby alebo karanténneho opatrenia uznaný ako dočasne PN. Nárok na nemocenské vznikne poistencovi, ktorý je aktuálne nemocensky poistený (zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba), prípadne jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. 

Ďalšou podmienkou vzniku nároku na nemocenskú dávku je v prípade zamestnanca absencia príjmu a v prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby musia splniť podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.
Nárok na pandemické nemocenské, resp. nárok na pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu vzniká najskôr odo dňa účinnosti príslušnej novely zákona o sociálnom poistení, t.j. od 27. marca 2020.


5.  Ďalšie opatrenia

5.1  Odklad platby odvodov za zamestnávateľa

Odklad platenia poistného treba oznámiť Sociálnej poisťovni aj zdravotným poisťovniam, aby sa nestalo, že by sa poistenec mohol stať dlžníkom len preto, že nesplnil oznamovaciu povinnosť.
 

Odklad platby odvodov za marec 2020

Dňa 6. apríla 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení a 22. mája 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. zo dňa 20. mája 2020, ktoré umožňujú zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie.

Odvádzateľ, ktorý už Sociálnej poisťovni predložil formulár za mesiac marec 2020 k predĺženiu splatnosti tohto poistného na 31. júl 2020, nepredkladá opätovne Sociálnej poisťovni nový formulár k predĺženiu splatnosti za mesiac marec 2020 na 31. december 2020. K predĺženiu splatnosti na 31. december dôjde automaticky.

 

Koho sa možnosť odkladu odvodov týka?

  • zamestnávateľov v časti ich odvodov za zamestnávateľa. Možnosť odkladu odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ zamestnanca, kde naďalej platia pôvodné termíny splatnosti,
  • povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

 

Podmienky na splnenie nároku na odklad splatnosti:

Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac..

 

Poistné, na ktoré sa odklad splatnosti vzťahuje:

Predĺžená splatnosť až do 31. decembra 2020 (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. zo dňa 20. mája 2020) platí pre na poistné za marec 2020 (pôvodne splatné v mesiaci apríl 2020).

Pre prihlasovanie, oznamovacie a vykazovacie povinnosti zamestnávateľa platia naďalej pôvodné termíny a lehoty.

Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO zaplatia poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa im penále nepredpíše.

Na účely posúdenia nároku na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku sa poistné do uplynutia termínu jeho predĺženej splatnosti bude považovať za zaplatené.

Príjemca dávky, ktorý nezaplatí poistné do uplynutia termínu predĺženej splatnosti, bude povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur.

Odklad platby odvodov za apríl 2020

Zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO, ktorí mali v apríli 2020 uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu najmenej na 15 dní, nie sú povinní zaplatiť poistné na sociálne poistenie za apríl 2020. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 25. apríla 2020.

 

Koho sa odpustenie odvodov týka?

  • zamestnávateľov – v časti ich odvodov za zamestnávateľa, ktorí mali v apríli 2020 uzatvorenú najmenej 15 dní aspoň jednu svoju prevádzku. Možnosť odpustenia odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca,
  • povinne poistených SZČO, ktoré mali v apríli 2020 uzatvorenú najmenej 15 dní aspoň jednu prevádzku.

Ako požiadať o odpustenie?

Uzatvorenie prevádzky, ktorú zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO bola nútená uzatvoriť na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (www.uvzsr.sk) pri ohrození verejného zdravia, preukáže čestným vyhlásením, ktoré pošle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najneskôr do 18. mája 2020.  

  

Nárok na dávky sa nemení

Pri posúdenie nároku na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku sa poistné za mesiac apríl 2020, ktoré bolo zamestnávateľovi alebo povinne poistenej SZČO odpustené, považuje za zaplatené. To isté platí aj v prípade dôchodkových dávok – dotknutých poistencov (aj sporiteľov v II. pilieri), ktoré sa pre odpustené odvody neznižujú.

Ak zamestnávateľ prevádzkuje viac prevádzok a minimálne jednu z nich bol nútený na základe opatrenia zatvoriť, odpustenie platenia poistného za mesiac apríl 2020 si uplatňuje aj na tých zamestnancov, ktorí naďalej vykonávali pracovnú činnosť v ostatných prevádzkach.

  

Povinnosť vykazovať poistné sa ani pri odpustení odvodov za apríl nemení

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zamestnávatelia sú aj v prípade odpustenia odvodov za časť zamestnávateľa za mesiac apríl 2020 povinní poistné na sociálne poistenie vykázať a predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sú povinní tak urobiť v zákonom stanovených termínoch, v rovnakej štruktúre a forme. Povinnosť vykazovať poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2020 sa teda nemení. Zachovaný zostáva aj spôsob vykazovania, tzn. zamestnávateľ vykazuje poistné za zamestnávateľa aj za zamestnanca a napriek tomu, že má odpustené odvody za časť zamestnávateľa, nevykazuje z tohto dôvodu nulové poistné.  
 

Odklad platby odvodov za máj 2020

 Koho sa možnosť odkladu odvodov týka?

  • zamestnávateľov v časti ich odvodov za zamestnávateľa. Možnosť odkladu odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ zamestnanca, kde naďalej platia pôvodné termíny splatnosti,
  • povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Podmienky na splnenie nároku na odklad splatnosti:

Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.

  

Poistné, na ktoré sa odklad splatnosti vzťahuje:

Predĺžená splatnosť až do 31. decembra 2020 platí na poistné za máj 2020 (pôvodne splatné v mesiaci jún 2020).

Vláda môže svojím nariadením v budúcnosti určiť aj ďalšie obdobia, v ktorých môže odložiť splatnosť poistného.

Pre prihlasovanie, oznamovacie a vykazovacie povinnosti zamestnávateľa platia naďalej pôvodné termíny a lehoty.

Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO zaplatia poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa im penále nepredpíše.

Na účely posúdenia nároku na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku sa poistné do uplynutia termínu jeho predĺženej splatnosti bude považovať za zaplatené.

Príjemca dávky, ktorý nezaplatí poistné do uplynutia termínu predĺženej splatnosti, bude povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur.
 

Odklad platby odvodov za jún 2020

Dňa 24. júna 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 a ktoré umožňuje zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020.

 

Koho sa možnosť odkladu odvodov týka?

  • zamestnávateľov v časti ich odvodov za zamestnávateľa. Možnosť odkladu odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ zamestnanca, kde naďalej platia pôvodné termíny splatnosti,
  • povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Podmienky na splnenie nároku na odklad splatnosti:

Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.

  

Poistné, na ktoré sa odklad splatnosti vzťahuje:

Predĺžená splatnosť až do 31. decembra 2020 platí na poistné za jún 2020 (pôvodne splatné v mesiaci júl 2020).

Vláda môže svojím nariadením v budúcnosti určiť aj ďalšie obdobia, v ktorých môže odložiť splatnosť poistného.

Pre prihlasovanie, oznamovacie a vykazovacie povinnosti zamestnávateľa platia naďalej pôvodné termíny a lehoty.

Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO zaplatia poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa im penále nepredpíše.

Na účely posúdenia nároku na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku sa poistné do uplynutia termínu jeho predĺženej splatnosti bude považovať za zaplatené.

Príjemca dávky, ktorý nezaplatí poistné do uplynutia termínu predĺženej splatnosti, bude povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur.



5.1.1 Odvody do sociálnej poisťovne

Možnosť odkladu môžu využiť zamestnávatelia v časti ich odvodov za zamestnávateľa. Možnosť odkladu odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ zamestnanca, kde naďalej platia pôvodné termíny splatnosti. Túto možnosť môžu využiť aj povinne poistené SZČO.


 

5.1.2 Odvody do zdravotnej poisťovne

Odklad splatnosti preddavku na poistné sa týka zamestnávateľov a SZČO. Zamestnávateľ je naďalej povinný odvádzať poistné, ktoré platí zamestnanec a odvádza ho za neho zamestnávateľ, v pôvodných termínoch splatnosti. Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnancov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti o 40 % a viac.

Čistý obrat na tieto účely je definovaný v §2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zahŕňa výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa započítavajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti sú na tieto účely definované v §6 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide napr. o príjmy zo živnosti, z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním a z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.


5.1.3 Ako budú SZČO platiť odvody od  júla 2020

Pre posudzovanie termínu vzniku/zániku povinného sociálneho poistenia SZČO budú rozhodujúce tieto základné životné situácie:

 SZČO, ktoré podalidaňové priznanie za rok 2019 do 31. marca 2020:

Vznik poistenia sa im bude posudzovať k 1. júlu 2020 tak ako doteraz.

Prípadné opravné daňové priznania, ktoré takáto osoba podá po 31. marci 2020 a ktoré budú mať vplyv na vznik/zánik sociálneho poistenia, resp. na výšku vymeriavacieho základu, budú zohľadnené až k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania (tá závisí od skončenia mimoriadnej situácie – pandémie).

 SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie za rok 2019 do 31. marca 2020 a využili „novú“ lehotu na podania daňového priznania počas pandémie:

Vznik poistenia sa im bude posudzovať k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania (tá závisí od skončenia mimoriadnej situácie – pandémie).

  SZČO, ktoré majú predĺženú lehotuna podanie daňového priznania za rok 2019:

Tejto skupine živnostníkov sa bude posudzovať vznik/zánik poistenia v závislosti od toho, či posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najneskôr 30. septembra 2020 alebo po tomto dátume (závisí od skončenia mimoriadnej situácie – pandémie).

Ak lehota na podanie daňového priznania v predĺženej lehote skončí:

  1. do 30. septembra 2020, vznik poistenia sa im posúdi k 1. decembru 2020;
  2. po 30. septembri 2020, vznik poistenia sa im posúdi od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania. 

Sociálna poisťovňa má naďalej povinnosť oznámiť SZČO vznik poistenia, a to do 20 dní od tohto vzniku. Živnostníci teda dostanú po skončení mimoriadnej situácie od Sociálnej poisťovne písomné oznámenie aj s určením výšky „nového“ poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019.


Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za júl 2020

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za júl 2020 je splatné v termíne do 31. decembra 2020.

Uvedený odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za júl 2020 o 40% a viac.

Pozor, lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za júl 2020 sa nemení.

Podľa nariadenia vlády sa nemení ani 


5.2  Odklad preddavkov dane z príjmu

Daňovníci – fyzické a právnické osoby, ktoré splnia zákonom vymedzené podmienky nebudú musieť v príslušnom mesiaci alebo štvrťroku platiť preddavky na daň z príjmov. Hlavnou podmienkou pre umožnenie neplatenia preddavku na daň z príjmov v príslušnom mesiaci (štvrťroku) je pokles tržieb najmenej o 40 % za predchádzajúci mesiac (štvrťrok) oproti tržbám toho istého mesiaca (štvrťroku) roka 2019. Neplatenie preddavkov si daňovník uplatní na základe vyhlásenia podaného správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov. Neplatenie preddavkov bude možné prvýkrát uplatniť na preddavky na daň z príjmov splatné  v mesiaci máj 2020, t.j. daňovník najneskôr 17. 5. 2020 oznámi správcovi dane, že spĺňa podmienky na neplatenie preddavku na daň z príjmov. Preddavky na daň z príjmov, ktoré mali byť v tomto období zaplatené sa nebudú doplácať po skončení pandémie. Daňovník si daňovú povinnosť splní až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020.


5.3  Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov

Na základe prijatých opatrení sa posúva lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov a úhradu dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane z príjmov, ktorého lehota vykonania uplynie počas obdobia pandémie, vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Predlžuje sa aj lehota na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, ktorého posledný deň lehoty na jeho podanie uplynie počas obdobia pandémie, a to do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná.

5.4  Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty

Umožňuje sa odpočítať neuplatnenú daňovú stratu k dani z príjmov vykázanú za roky 2015 -2018 od základu dane daňovníka fyzickej alebo právnickej osoby a to v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Daňovník má možnosť uplatniť si tieto daňové straty v úhrnnej hodnote najviac 1 mil. eur.

Daňovník si môže pri podaní daňového priznania za rok 2019 uplatniť zostávajúcu časť vo výške

  • 1⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2015
  • 1⁄2 vykázanej daňovej straty za rok 2016
  • 3⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2017
  • celú vykázanú daňovú stratu za rok 2018.



5.5  Zmeny v Zákonníku práce

S ohľadom na dopady COVID-19 majú zamestnávatelia po novele Zákonníka napríklad takéto možnosti:

  • možnosť rozvrhnúť pracovný čas inak: oznámiť iné rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi dva dni vopred a napríklad mu aj takto skrátiť pracovný týždeň resp. doba môže byť aj kratšia ako 2 dni, ak sa tak obe strany dohodnú;
  • čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ svojim zamestnancom nariadiť 7 dní vopred a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka, tak iba 2 dni vopred. Obe lehoty možno skrátiť po dohode oboch strán. Zamestnávateľ by však nemal nariadiť zamestnancom vyčerpať celú dovolenku, nakoľko ak by sa v druhom polroku 2020 situácia s COVID-19 upokojila, zamestnanec by už nemal žiadnu dovolenku a mohlo by sa to posudzovať ako porušenie Zákonníka práce;
  • ak to dohodnutý druh práce umožňuje, môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi home Office aj bez súhlasu zamestnanca. Zamestnanec si taktiež môže určiť prácu z domu sám, ak mu to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú žiadne vážne prevádzkové dôvody, ktoré mu to neumožňujú,
  • dočasné odloženie školení BOZP, napríklad aj pri prijatí do zamestnania alebo po preložení na iné pracovisko, inú prácu a pod. Zamestnávateľ si túto povinnosť splní, najneskôr do mesiaca po odvolaní krízovej situácie,
  • zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý je v karanténe alebo sa stará o dieťa a poberá OČR, navrhuje sa, aby sa poskytovala ochrana na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne PN,
  • a ďalšie.

5.6  Kurzarbeit

Vláda  14. apríla schválila rozšírenie pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov v čase mimoriadnej situácie na Slovensku. Ide o tzv. tretiu sociálnu pomoc (opatrenia 3 a 4, ktoré sme už popísali  vyššie) a zavádza sa ňou aj nástroj kurzarbeit. Zamestnávatelia budú môcť na svojich zamestnancov čerpať pomoc spomedzi možností, ktorá bude pre nich výhodnejšia.

Kým príspevok z kurzarbeitu závisí od viacerých premenných a zároveň ide o trvalý nástroj, pandemická pomoc na Slovensku je iba dočasná.

Príspevok na udržanie pracovných miest sa odvíja od toho, či zamestnávateľ musel  prevádzku zatvoriť v zmysle nariadenia  alebo obmedzil podnikanie napríklad pre obavy zo šírenia nákazy.

Podnik, ktorý bol povinne zatvorený, mal nárok na príspevok vo výške sto percent hrubej mzdy zamestnanca, najviac 1 100 eur mesačne.

Podnik, ktorý zatvoril z vlastnej iniciatívy, mal nárok na príspevok do 80 percent mzdy, najviac 880 eur na jedného zamestnanca mesačne.

Pandemická pomoc trvá počas mimoriadnej situácie, účel je však rovnaký ako pri kurzarbeite. Má zamedziť tomu, aby firmy neprepúšťali.

Nateraz funguje na Slovensku kurzarbeit len na obdobie pandémie, do vyčerpania eurofondov. Opatrenie tak môže skončiť už o pár mesiacov. Do konca tohto roka je však plán pripraviť návhr slovenského modelu kurzarbeitu. Vznikol by fond v Sociálnej poisťovni, do ktorého by zamestnanci odvádzali pol percenta odvodov z hrubej mzdy a ďalšie pol percento zamestnávatelia. Ministerstvo práce SR tiež zvažuje, že na príspevky z kurzarbeitu by sa sčasti využili aj dvojpercentné odvody na existujúce poistenie v nezamestnanosti.

.

5.7  SOS dotácia

 

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 a bezprostredne po skončení krízovej situácie môže o SOS dotáciu požiadať osoba, ktorá z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, z ktorej má príjem, avšak túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia krízovej situácie.

Dotácia sa poskytuje v sume 210,- Eur mesačne pre jedného žiadateľa. Za mesiac marec je výška dávky 105,- Eur.

Žiadateľ o dotáciu nemôže byť poberateľom žiadnej pomoci zo systémov sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory alebo sociálnej pomoci, t. j. sú vylúčení:

  • poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, dávky nemocenského zabezpečenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia,
  • príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi, poberatelia rodičovského príspevku alebo príspevku na opatrovanie.

Žiadateľ o dotáciu nemôže byť zároveň žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ financovaného z prostriedkov Operačného programu Ľudské zdroje, ktorý je vyhlásený a realizovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na dotáciu nemá nárok každý študent, ktorý má uzatvorenú dohodu na celý rok, ale občas pracuje nepravidelne, pár hodín, resp. dní do mesiaca, a ktorému sa z dôvodu krízy nezmenila situácia. Žiadateľom o dotáciu môže byť len študent, ktorý mal v marci a apríli 2020 vykonávať činnosť na základe uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta, v predchádzajúcich mesiacoch ju pravidelne vykonával a mal z nej príjem, avšak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie túto prácu vykonávať nemohol (napr. z dôvodu uzatvorenia prevádzky). Keďže dotácia má čiastočne kompenzovať stratu príjmu, bežný príjem v danom mesiaci pred mimoriadnou situáciou by mal byť aspoň taký, ako suma dotácie určená na jeho kompenzáciu.

Žiadateľ formou ČV prehlási a neskôr preukáže, že:

  • je FO, ktorá z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia krízovej situácie a nemá príjem podliehajúci dani z príjmov FO,
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, dávky nemocenského zabezpečenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia,
  • nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, poberateľom rodičovského príspevku alebo poberateľom príspevku na opatrovanie,
  • nie je žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavbu alebo výnimočného stavu krízovej situácie a odstránením ich následkov,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to tým, že:
    • má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
    • nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia.

  

5.8 Nástroj SURE 

Slovenská republika bude mať možnosť uchádzať sa o pôžičky z nástroja EU, ktorými by mohla pokryť výdavky na pomoc trhu práce počas mimoriadnej situácie v dôsledku COVID-19. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý 27.5.2020 schválila vláda. Parlament ho má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Tento nástroj umožní členským štátom vrátane Slovenskej republiky žiadať EU o výhodne úročené pôžičky, z ktorých bude možné čiastočne pokrývať zvýšenie verejných výdavkov členských štátov EU na režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov a podobné opatrenia, najmä pre SZČO, ako aj výdavky na niektoré opatrenia súvisiace so zdravím, hlavne na pracovisku.

Zatiaľ čo tento nástroj budú môcť využívať všetky členské štáty, SURE bude pôsobiť ako osobitne dôležitá záchranná sieť pre pracovníkov v najviac postihnutých ekonomikách. Formálne sa finančná pomoc poskytne na základe rozhodnutia prijatého Radou na návrh Komisie.

SURE bude k dispozícii po tom, ako všetky členské štáty poskytnú záruky. Tento nástroj bude potom fungovať do 31. decembra 2022. Na návrh Komisie môže Rada rozhodnúť o predĺžení obdobia dostupnosti nástroja vždy na ďalšie 6-mesačné obdobie, ak pretrvávajú vážne hospodárske narušenia spôsobené šírením ochorenia COVID-19.

Nariadenie Rady EÚ 2020(672 z 19. mája 2020, z ktorého zriadenie nástroja SURE vychádza, je k dispozícii tu.



6.  Bankové záruky, odklad splátok 

6.1  Antikorona záruka

Prostredníctvom Slovenského investičného holdingu -  antikorona záruky 2 budú poskytované preklenovacie úvery podnikom s odkladom splátok istiny a úrokov na 12 mesiacov. Maximálna výška úveru je 2 mil. EUR so splatnosťou 2 až 6 rokov. Úrokové sadzby sú limitované pre mikropodniky vo výške 3,9% p.a. a pre ostatné podniky 1,9% p.a. Na úver je aplikovaný poplatok za záruku vo výške závislej od splatnosti úveru, ktorý bude podniku odpustený, ak udrží zamestnanosť. Podniky budú môcť úverové zdroje použiť na financovanie svojich prevádzkových, ako aj investičných potrieb. Do garančnej schémy sa pridali ČSOB, BKS Bank, OTP Banka, SZRB a UniCredit Bank.

EXIMBANKA SR podpísala už 5 dohôd o poskytovaní úverov s „Antikorona zárukami“ s komerčnými bankami. Slovenskí podnikatelia tak môžu využiť tieto úvery  vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB),  Tatra banke, v Slovenskej sporiteľni, Československej obchodnej banke a UniCredit Bank.

Na zmiernenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 a na zabezpečenie likvidity slovenských podnikov poskytuje EXIMBANKA SR finančnú pomoc za zvýhodnených podmienok. Možnosti sú uvedené tu.

 

6.2 Bezodplatný odklad splátok

O odklad splátok úveru môže dlžník požiadať svoju banku alebo nebankovú spoločnosť elektronicky, poštou alebo osobne na pobočke. Dlžník môže banku požiadať o odklad splátok na 1 až 9 mesiacov.

O odklad splátok môže požiadať spotrebiteľ a malý a stredný podnikateľ. Spotrebiteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý môže požiadať o odklad splátok spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Ide teda o hypotéku a tiež všetky druhy spotrebiteľských úverov, medzi ktoré patrí aj finančný lízing a úver poskytnutý spotrebiteľovi spoločnosťou splátkového predaja.

Spotrebitelia a podnikatelia nemôžu podľa zákona žiadať o odklad splácania povoleného prečerpania na bežnom účte (kontokorentný úver) a úverového rámca poskytnutého prostredníctvom platobnej karty (kreditné karty).

 

 

 

Viac o ochrane Vašich osobných údajov v časti Ochrana osobných údajov
Autor článku
Mária Kukulová
senior konzultant

Je špecialistkou na biznis analýzy.
Ďalšie články

KONTAKT

+421 905 421 905

KANCELÁRIE

nebotra consulting s.r.o.
Jakubovo námestie 13
811 09 Bratislava
Slovenská republika
GPS súradnice N48°08'35.444" E17°07'12.483"

nebotra consulting s.r.o.
Jána Bottu 2
974 01 Banská Bystrica
Slovenská republika
GPS súradnice N48°44'16.8" E19°08'31.3"