Opatrenia vlády Slovenskej republiky v súvislosti s koronavírusom (COVID-19)

Autor:Mária Kukulová  • 21.12.2020  • Doba čítania 16 min

Od 15. novembra je Slovenská republika (SR) stále v núdzovom stave, ktorý by mal platiť do 29.12.2020, ak ho vláda opätovne nepredĺži alebo nevyhlási nanovo. Mimoriadna situácia na území SR trvá nepretržite od 11. marca 2020 a bola vyhlásená uznesením vlády SR č.  111.

Vláda SR spracovala v rámci projektu „Prvá pomoc“ viacero balíkov pomoci pre rôzne skupiny podnikateľov a občanov. Cieľom Prvej pomoci je eliminovať negatívny vplyv pandémie a zároveň ochrániť pracovné miesta zamestnancov.

S účinnosťou od 15. októbra 2020 vláda SR zavádza projekt „Prvá pomoc plus“, na základe ktorého štát bude naďalej pokračovať v poskytovaní príspevkov, ktorými chce pomôcť zamestnávateľom udržať pracovné miesta a živnostníkom nahradiť ich príjem, ktorý poklesol v súvislosti s ochorením COVID-19.

Vláda Slovenskej republiky dňa 28.10.2020 schválila návrh na zmenu podmienok projektu Prvá pomoc a predĺženie obdobia realizácie podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nakoľko nástrojov pomoci je viacero, pre ich prehľadnosť sme ich rozdelili do samostatných kapitol.

  

 Obsah článku

1.   Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO
       1.1   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1
       1.2   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2
       1.3   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3
       1.4   Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

2.   Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

3.   Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

4.   Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19
       4.1   Pandemické ošetrovné (OČR)

5.   Ďalšie opatrenia
       5.1   Odklad platby odvodov za zamestnávateľa
       5.2   Odklad preddavkov dane z príjmu
       5.3   Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov
       5.4   Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty
       5.5   Zmeny v Zákonníku práce
       5.6   Kurzarbeit
       5.7   SOS dotácia
       5.8 Nástroj SURE
       5.9   Covid príplatok
       5.10 Pomoc cestovnému ruchu

6.   Bankové záruky, odklad splátok
       6.1   Antikorona záruka
       6.2   Bezodplatný odklad splátok

Zhrnutie najnovších zmien:

  • Od 1.12.2020 platí, že príspevky podľa Opatrenia č. 2 za mesiac december 2020 a nasledujúce mesiace môžu čerpať také dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré sú na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené minimálne polovicu kalendárneho mesiaca, za ktorý chcú čerpať príspevok:
    • v mesiaci, ktorý má 28 dní, najmenej 14 dní
    • v mesiaci, ktorý má 30 dní, najmenej 15 dní
    • v mesiaci, ktorý má 31 dní, najmenej 16 dní.
  • zamestnávateľ, ktorému má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy prevyšujúce hodnotu 100 000 eur alebo opakujúce sa plnenia úhrnne prevyšujúce hodnotu 250 000 eur, je podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora povinný sa zapísať do registra partnerov verejného sektora (zabezpečiť to môže iba oprávnená osoba). Táto povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa v súčasnosti považuje pre nezapísaných zamestnávateľov za splnenú iba do 31. 12. 2020.
  • Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za december 2020: Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za december 2020 je splatné v termíne do 30. júna 2021 (viac sa dozviete v časti 5.1 článku).
  • pomoc dostanú aj podnikatelia, ktorí majú dlhy voči sociálnej poisťovni. Stačí, aby mali schválený splátkový kalendár a zaplatili prvú splátku. Pomoc pre podnikateľov a slobodné povolania sa bude môcť aj kombinovať (napr. bude možné čerpať príspevok 80 % na zamestnancov, ktorí zostali na prekážke zo strany zamestnávateľa doma, zároveň bude možné čerpať príspevok pri poklese tržieb a súčasne bude možné požiadať o príspevok na nájomné). O pomoc budú môcť žiadať aj všetci tí, ktorí si založili živnosť alebo začali podnikať či zamestnali nových ľudí najneskôr 2. septembra 2020.
  • možnosť čerpať pomoc pre odvetvia cestovného ruchu (viac v kapitole 5.10),
  • možnosť čerpať novú dávku nemocenského poistenia v roku 2021 (viac v kapitole 4.1).


Podnikatelia môžu požiadať o tzv. korona príspevok podľa projektu Prvá pomoc plus a podľa upravených podmienok prvýkrát za mesiac október 2020, pričom postup zostáva rovnaký ako doteraz.



1.  Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO

Nárok na príspevok majú skupiny zamestnávateľov a SZČO podľa nasledovných opatrení:

 

Opatrenie č.1:

Podľa nových podmienok dostane zamestnávateľ príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce za čas, keď mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa. Predtým bol tento príspevok vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Maximálna výška príspevku sa nemení, zostáva na úrovni 1 100 eur.

Príspevok budú môcť zamestnávatelia žiadať nielen na zamestnancov prijatých do 1. 3. 2020, ale aj na tých, ktorí nastúpili do zamestnanie najneskôr 2. 9. 2020. Zároveň sa skracuje aj obdobie povinného udržania zamestnanca v zamestnaní z dvoch na jeden mesiac v čase vyhláseného núdzového stavu.

O príspevky sa budú môcť po novom uchádzať aj subjekty, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020.

O túto pomoc môžu napr. žiadať prevádzkovatelia reštaurácií, ktorým ÚVZ SR obmedzil poskytovanie stravovacích služieb zákazom konzumácie jedál priamo v prevádzke.

Podľa starých podmienok projektu Prvá pomoc, môžu zamestnávatelia ešte požiadať o tento príspevok za august 2020 do 31. októbra 2020 a za september 2020 do 30. novembra 2020.

 

Opatrenie č. 2: 

O príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa opatrenia č. 2 môže požiadať SZČO, ktorá musela svoju prevádzku zatvoriť na základe rozhodnutia ÚVZ SR alebo ktorej poklesli tržby najmenej o 20 %.

O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti môžu po novom žiadať aj SZČO, ktorým po 01. 07. 2020 vznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia, rovnako aj tie, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01. 02. 2020, najneskôr však k 02. 09. 2020. Príspevok dostanú aj tí, ktorí majú príjem z iného pracovného pomeru. Aj pri tejto pomoci dochádza k zvýšeniu finančného príspevku a to o 50 %. Pohybuje sa od 270 eur do 810 eur v závislosti od poklesu tržieb. Pri súbehu s pracovným pomerom sa výška príspevku zníži o čistý príjem z pracovného pomeru za príslušný mesiac.

 

Vďaka novým podmienkam môže o prvú pomoc požiadať napr. aj umelec, ktorý je sociálne poistený a pracuje na čiastočný úväzok. Ak má mzdu 200 eur v čistom a poklesli mu tržby o viac ako 80 %, dostane príspevok 610 eur (810 -200).

  

Opatrenie č. 3:

O príspevok na mzdu zamestnanca podľa opatrenia č. 3 môže požiadať zamestnávateľ, vrátane SZČO – zamestnávateľa, ktorý udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Podľa starých podmienok projektu Prvá pomoc, môžu zamestnávatelia ešte požiadať o tento príspevok za september 2020 do 30. novembra 2020.

Rovnako ako pri opatrení 1 môžu zamestnávatelia žiadať príspevky aj na zamestnancov prijatých do pracovného pomeru po 1. 3. 2020, najneskôr ale k 2. 9. 2020. Obdobie povinného udržania zamestnanca v zamestnaní sa skracuje z dvoch na jeden mesiac v čase vyhláseného núdzového stavu. O príspevky môžu po novom požiadať aj subjekty, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020.

 

Opatrenie č. 4:

O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti podľa opatrenia č. 4 môže požiadať tá SZČO a tzv. jednoosobová s. r. o., ktorá v čase vyhlásenia mimoriadneho stavu nemá žiaden iný príjem od 13.03.2020, resp. neskôr (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti) a ktorá prerušila vykonávanie/prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie/prevádzkovanie.

V prípade, ak SZČO alebo tzv. jednoosobová s. r. o. nemá príjem až od 01.09.2020, môže podať ešte žiadosť o príspevok podľa opatrenia č. 4 do 31.10.2020 (podľa starých podmienok).

Podľa nových parametrov projektu nie je podmienkou pre žiadanie príspevku v rámci opatrenia 4 absencia príjmu. O pomoc teda môže požiadať aj SZČO, ktorá dočasne prerušila alebo obmedzila vykonávanie resp. prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila resp. nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie a nespĺňa podmienky vzniku nároku na opatrenie č. 2 alebo jej nevznikla odvodová povinnosť na sociálne poistenie. Skupinu žiadateľov rozširujú aj o tie SZČO, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01. 02. 2020, najneskôr však k 02. 09. 2020. 

 


1.1  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1

 

O príspevok na náhradu mzdy podľa opatrenia č. 1 môže požiadať zamestnávateľ, vrátane SZČO – zamestnávateľa, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len  „ÚVZ SR“).

Zamestnávateľ môže požiadať o príspevok na tých zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Zamestnávateľom bude vyplatená náhrada mzdy zamestnanca vo výške 80 % celkovej ceny práce, najviac vo výške 1100,- Eur

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020. Neoprávneným žiadateľom je  spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.

Zamestnávateľ podľa opatrenia 1 môže žiadať príspevok iba na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní v riadnom pracovnom pomere a nie sú vo výpovednej lehote. Zamestnancovi, na ktorého si zamestnávateľ uplatní príspevok, nesmie dať zamestnávateľ výpoveď (ani ukončiť pracovný pomer dohodou) z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce a to v čase, kedy na neho poberá príspevok plus ďalší jeden mesiac nasledujúci po poslednom mesiaci, za ktorý si uplatní nárok na príspevok na zamestnanca.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný  pomer so zamestnancom z iných dôvodov uvedených v zákonníku práce, dohodou so zamestnancom z iných dôvodov, výpoveďou zo strany zamestnanca, skončením v skúšobnej dobe, okamžitou výpoveďou (napr. za hrubé porušenie pracovnej disciplíny).

 

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 1 považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Ostatní zamestnávatelia vrátane subjektov verejnej správy nárok na príspevok nemajú.

 

Nárok na príspevok v rámci opatrenia 1 nemá:

  • zamestnávateľ na takých zamestnancov, ktorí sú u neho zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • konateľ spoločnosti, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu,
  • spoločník, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy,
  • spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu),
  • osoby pracujúce na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
  • osoby pracujúce na dobrovoľníckom základe,

Zamestnávateľ môže počas poskytovania príspevku zvýšiť počet svojich zamestnancov, avšak na týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý. Zamestnávateľ nemôže počas poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok.

 

Žiadateľ o príspevok v rámci opatrenia č. 1 musí prostredníctvom čestného vyhlásenia prehlásiť a neskôr aj preukázať, že:

  • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia,
  • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy/CCP v rámci AOTP z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 03.09.2020,
  • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
  • jeden kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný a v ktorom je vyhlásený núdzový stav, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
    3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    4. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
    5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru
    7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020.

 

Oprávnený je aj žiadateľ, ktorý má v § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti písm. a) a b) schválený odklad alebo v bodoch a), b) a d) splátkový kalendár:

  1. podmienka podľa odseku 7 písm. a) sa považuje za splnenú, ak správca dane žiadateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
  2. podmienka podľa odseku 7 písm. b) sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
  3. podmienka podľa odseku 7 písm. d) sa považuje za splnenú, ak úrad žiadateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa do 31.12.2020 považuje za splnenú.

Partnerom verejného sektora je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy prevyšujúce hodnotu 100 000 eur alebo opakujúce sa plnenia úhrnne prevyšujúce hodnotu 250 000 eur. Podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých predpisov im vzniká povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora.

Skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, môžu byť predmetom následných kontrol.

 

Oprávnené výdavky:

Za oprávnený výdavok sa považuje príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100,00 eur.

 

 

1.2  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 2

Úpravou podmienok v projekte Prvá pomoc, nastanú nasledovné zmeny v uplatnení nároku na príspevok podľa opatrenia č. 2 a to pre SZČO, ktoré si budú chcieť uplatniť nárok na príspevok za mesiac október 2020:

  • o príspevok môže požiadať SZČO, ktorá vznikla a začala prevádzkovať svoju činnosť aj po 01.02.2020, najneskôr k 02.09.2020,
  • súbeh prevádzkovania alebo vykonávania SZČ s pracovným pomerom je možný, t.j. SZČO, ktorá žiada o príspevok môže mať súbežne uzatvorený aj pracovný pomer. V prípade, ak má SZČO súbežne uzatvorený pracovný pomer, je potrebné podľa nových podmienok projektu Prvá pomoc plus od výšky príspevku odpočítať čistý príjem z pracovného pomeru za príslušný kalendárny mesiac,
  • o pomoc môže požiadať aj napr. umelec, ktorý je sociálne poistený a pracuje na čiastočný úväzok. V prípade, ak má napr. čistú mzdu 200 € a poklesli mu tržby o viac ako 80 %, dostane príspevok vo výške 610 € (810 € - 200 €).

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia ÚVZ SR, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %.

Aby SZČO bola oprávnená, musí:

  1. byť nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 30.06.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020. V prípade, ak si dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO začne platiť neskôr, nárok na príspevok jej vzniká za kalendárny mesiac, za ktorý bola dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená (minimálne polovicu kalendárneho mesiaca), alebo
  2. čerpá tzv.odvodové prázdniny, ide o SZČO so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia vzniku povinného sociálneho poistenia k 01.07.2020, resp. k 01.02.2021 alebo so začiatkom podnikania v roku 2020 až do posúdenia vzniku sociálneho poistenia k 01.07.2021. V rámci tohto opatrenia, tzv. odvodové prázdniny  môže čerpať taká SZČO, ktorá prvýkrát začala vykonávanie alebo prevádzkovanie SZČO v roku 2019, resp. 2020.

Príspevok sa neposkytuje takým SZČO, ktoré majú zrušenú alebo pozastavenú činnosť. O príspevok sa môže uchádzať SZČO, ktorá vznikla a začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020.

Za oprávnený výdavok v mesiaci október 2020 a nasledujúcich mesiacoch sa považuje príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to nasledovne najviac vo výške:

  • 270 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
  • 450 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
  • 630 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
  • 810 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

V prípade, ak má žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku podľa Opatrenia 2  považuje fyzická osoba, ktorá:

  • prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  • vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu), z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZP),
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.o súkromnom podnikaní občanov.

 

Požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá v zmysle §70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  3. neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  4. nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu,

 

Súčasne musí žiadateľ SZČO prehlásiť, že:

  • nie je voči nej nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020,
  • v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mu poklesli tržby,
  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 30.06.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020 alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; ide o SZČO so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia vzniku povinného sociálneho poistenia k 01.07.2020, resp. k 01.02. 2021 alebo so začiatkom podnikania v roku 2020 až do posúdenia vzniku sociálneho poistenia k 01.07.2021,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

 

Oprávnený je aj žiadateľ, ktorý má v § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosi  písm. a) a b) schválený odklad alebo v bodoch a), b) a d) splátkový kalendár:

  1. podmienka podľa odseku 7 písm. a) sa považuje za splnenú, ak správca dane žiadateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
  2. podmienka podľa odseku 7 písm. b) sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
  3. podmienka podľa odseku 7 písm. d) sa považuje za splnenú , ak úrad žiadateľovi určil splátky dlžných súm splatených finančných záväzkov.

Skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, môžu byť predmetom následných kontrol

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.

  


 1.3  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3

  • Výška príspevku pri opatrení 3A sa zvyšuje z 80 % priemerného zárobku zamestnanca na 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, keď mal prekážku na strane zamestnávateľa. Maximálna výška príspevku je 1 100 eur.

    • o príspevok môže požiadať zamestnávateľ za zamestnanca s dňom nástupu do práce aj po 01.03.2020, najneskôr však do 02.09.2020
    • o príspevok môže požiadať zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť aj po 1.2.2020, najneskôr však k 2.9.2020
    • príspevok podľa 3A) bude 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške 1 100 €, za čas, kedy mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa
    • príspevok podľa 3B) bude 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške podľa poklesu tržieb (v rámci opatrenia č. 2)

     

    V praxi to bude napr. znamenať, že maloobchodná sieť, ktorá má na prekážke 100 zamestnancov, dostala za september 88 000 eur, v októbri pri rovnakom počte môže dostať až 110 000 eur.

    Ak sa zamestnávateľ rozhodne žiadať o príspevok na mzdy všetkých zamestnancov v závislosti od poklesu tržieb podľa opatrenia 3B, môže dostať od 270 eur do 810 eur na jedného zamestnanca.

    Zmena bude znamenať, že napr. strojárska firma s poklesom tržieb viac ako 80 % a 100 zamestnancami dostala za september 54 000 eur, v októbri pri rovnakom počte môže dostať až 81 000 eur.

    Oprávneným žiadateľom v rámci tohto opatrenia je zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb.

    Žiadateľ môže požiadať o náhradu mzdy resp. o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na tých zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere.

    Výška príspevku:

    • 3A) úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, kedy mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100,00 eur alebo
    • 3B) paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca, v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa. Za oprávnený výdavok v mesiaci október 2020 a nasledujúcich mesiacoch sa považuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to nasledovne najviac vo výške:

     

    • 270 eurpri poklese tržieb o 20 – 39,99 %
    • 450 eurpri poklese tržieb o 40 – 59,99 %
    • 630 eurpri poklese tržieb o 60 – 79,99 %
    • 810 eurpri poklese tržieb o 80% a viac.

    Za zamestnanca sa na účel 3B považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, ako aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce). Podmienkou pre poskytnutie príspevku podľa 3B je, že zamestnanec nemal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca alebo nečerpal dovolenku. V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky. Príspevok podľa opatrenia 3A nie je možné poskytnúť za čas, za ktorý zamestnanec poberá dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo čerpá dovolenku. Mesačná výška príspevku podľa opatrenia 3B je 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb v zmysle % limitov k opatreniu 3B. Príspevok podľa opatrenia 3B sa neposkytuje na zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca (OČR, PN) alebo čerpal dovolenku.

    Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb. Výber spôsobu výpočtu poklesu tržieb je možné v rámci jednotlivých mesiacov meniť.

    Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku považuje zamestnanec v pracovnom pomere. Nárok na poskytnutie príspevku nie je možné uplatniť na zamestnanca pracujúceho na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy, spolupracujúcej osoby - manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, osoby pracujúcej na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, dobrovoľníka. Zamestnávateľ si môže žiadať o poskytnutie príspevku len na zamestnancov, ktorí sú ku dňu podania žiadosti a výkazu pre priznanie príspevku v pracovnom pomere a nie sú vo výpovednej dobe. Zamestnávateľ môže počas poskytovania príspevku zvýšiť počet svojich zamestnancov, avšak na týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý.

    Zamestnávateľ nemôže počas poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok.

    Zamestnávateľ resp. SZČO musí vyhlásiť a neskôr preukázať, že:

    • vypláca svojim zamestnancom náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce,
    • nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe alebo poberajú z dôvodu prekážok na strane zamestnanca dávky sociálneho zabezpečenia,
    • nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
    • nežiada príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce od 03.09.2020,
    • dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce,
    • jeden kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný a v ktorom je vyhlásený núdzový stav, neukončí pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
    • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
      1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
      2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
      3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
      4. nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
      5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
      6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
      7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
    • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
    • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020.

     

    Oprávnený je aj žiadateľ, ktorý má v § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti písm. a) a b) schválený odklad alebo v bodoch a), b) a d) splátkový kalendár:

    1. podmienka podľa odseku 7 písm. a) sa považuje za splnenú, ak správca dane žiadateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
    2. podmienka podľa odseku 7 písm. b) sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
    3. podmienka podľa odseku 7 písm. d) sa považuje za splnenú , ak úrad žiadateľovi určil splátky dlžných súm splatených finančných záväzkov. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa do 31.12.2020 považuje za splnenú.

    Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa do 31.12.2020 považuje za splnenú.

    Partnerom verejného sektora je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy prevyšujúce hodnotu 100 000 eur alebo opakujúce sa plnenia úhrnne prevyšujúce hodnotu 250 000 eur. Podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých predpisov im vzniká povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora.

    Skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, môžu byť predmetom následných kontrol.

    Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 3 považuje:

    • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
    • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
    • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.
    .

 1.4  Podmienky poskytnutia príspevku v rámci Opatrenia 4

Podľa nových parametrov projektu nie je podmienkou pre žiadanie príspevku v rámci opatrenia 4 absencia príjmu. O pomoc teda môže požiadať aj SZČO, ktorá dočasne prerušila alebo obmedzila vykonávanie resp. prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila resp. nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie a nespĺňa podmienky vzniku nároku na opatrenie č. 2 alebo jej nevznikla odvodová povinnosť na sociálne poistenie. Skupinu žiadateľov sa rozšírila aj o tie SZČO, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01. 02. 2020, najneskôr však k 02. 09. 2020.

Pri tomto opatrení sa zvyšuje príspevok z 210 eur na 315 eur. Ak žiadateľ vykonáva aj inú zárobkovú činnosť, od tejto sumy sa odpočíta jeho čistý príjem.

V praxi to znamená, že napr. stolár ako jednoosobová s.r.o. bez príjmu dostane 315 eur namiesto 210 eur.

O príspevok v rámci opatrenia 4 môžu žiadať aj športovci, ktorým nevznikol nárok platiť poistné na sociálne poistenie a majú aj príjem zo zamestnania. Pri čistom príjme 200 eur majú nárok na príspevok 115 eur (315-200=115).

 

Ak žiadateľ patrí do tejto skupiny, môže požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Patria sem:

SZČO, ktorá prerušila vykonávanie/prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila alebo nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie/prevádzkovanie a ktorá od 01.10.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti), s výnimkou príjmu z

  • pracovného pomeru,
  • dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo o invalidného dôchodku poistenca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % až 70 %.

Za príjem sa na tento účel považuje aj: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok. Za príjem sa na tento účel nepovažuje napr. materské, rodičovský príspevok, finančný príspevok vyplatený úradom práce za mentoring/tútoring, vdovecký dôchodok, vdovský dôchodok, sirotský dôchodok, príspevok poskytnutý v rámci tohto opatrenia za prechádzajúci mesiac a pod.

Za SZČO sa na účely Opatrenia 4 považuje:

  1. prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
  2. vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), vykonáva slobodné povolania, ktoré nie sú upravené osobitnými predpismi, a nie sú ani podnikaním podľa § 2 Obchodného zákonníka, sú slobodným povolaním, t.j. sú činnosťou, na ktorej vykonávanie zákon nevyžaduje žiadne oprávnenie (napr. herec, choreograf, tanečník, hudobník, novinár, sochár, atď., ktorí pri vykonávaní svojej činnosti nie sú v pracovnom pomere, ani v obdobnom pracovnom vzťahu) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZP),
  3. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,

a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny.

Žiadateľom o príspevok môže byť len SZČO podľa písm. a) až c), ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020.

Za SZČO sa považuje aj fyzická osoba, ktorá

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2020 (najneskôr k 02.09.2020), zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 000 eur/9 x počet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 900 eur/9 x počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca septembra 2020,
  • je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je zároveň jej zamestnancom, a
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.

Na účely tohto opatrenia sa za tzv. jednoosobovú s.r.o. považuje len taká s.r.o., ktorá nemá žiadnych zamestnancov.

Za oprávnený výdavok sa považuje mesačný paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 315,- eur za mesiac október 2020 a nasledujúce mesiace. Od výšky príspevku sa odpočíta suma príjmu fyzickej osoby za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada. Za príjem sa na tento účel považuje čistý príjem z pracovného pomeru, dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo suma invalidného dôchodku poistenca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % až 70 % (čiastočný invalidný dôchodok). Príspevok sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky.

SZČO, preukazuje formou ČV, že:

  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
  1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
  2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  4. nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
  5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) alebo výsluhového dôchodku
  • je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 02.09.2020,
  • mu nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

 SZČO, ktorá je jediným spoločníkom v s.r.o. a zároveň jej konateľom preukazuje formou ČV, že:

  • je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. jednoosobová s.r.o.), ktorej zisk po zdanení za posledné ukončené účtovné obdobie, ktoré skončilo najneskôr 31.12.2019, nepresiahol 9 600 eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12xpočet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12xpočet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2020 (najneskôr k 02.09.2020), zisk pred zdanením za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 000 eur/9 x počet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 900 eur/9 x počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca septembra 2020je konateľom v tejto s.r.o. a nie je zároveň jej zamestnancom,
  • je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je zároveň jej zamestnancom,
  • nie je spoločníkom v inej s.r.o.,
  • spĺňa podmienky v zmysle § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, a to tým, že:
    1. má splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
    2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
    3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
    4. nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky,
    5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
    6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
    7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) alebo výsluhového dôchodku.

Žiadateľ predkladá žiadosť/výkaz počas dvoch kalendárnych mesiacov, ktoré nasledujú po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie príspevku. Žiadosť/výkaz za mesiac október 2020 je možné predložiť do konca januára 2021.

  

2.  Ako zamestnávateľ resp. SZČO určí pokles tržieb

Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb. Sú 4 možnosti:

  1. Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac roka 2019 (napr. pre vykazované obdobie 10/2020 - predchádzajúce je 10/2019)
  2. Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 (t.j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac - oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť celý rok 2019
  3. Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac - oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 alebo len časť roka 2020, najneskôr k 01.02.2020
  4. Porovnáva sa tržba za september 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 alebo len časť roka 2020, najneskôr k 02.09.2020 Výber spôsobu výpočtu poklesu tržieb je možné v rámci jednotlivých mesiacov meniť.

V prípade, ak má žiadateľ viac prevádzok, tržby sa porovnávajú v rámci jedného IČO, bez ohľadu na to, či si žiada o príspevok na pokles tržieb na jednu alebo všetky prevádzky.



3.  Podmienky, ktoré žiadateľ o príspevok musí splniť

Oprávnené obdobie

Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

Mimoriadna situácia podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásená vládou SR.

Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú uvedené v popise jednotlivých opatrení. Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Po zmene k 23.4.2020 sa po dohode s Európskou komisiou u zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávatelia a uplatňujú si príspevok na zamestnancov) už netestuje podmienka "podnik v ťažkostiach".

Po novele zákona o zamestnanosti prijatej v NRSR dňa 22.4.2020, zamestnávateľ má nárok na príspevok v prípade, ak:

  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane zamestnávateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce zamestnávateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

Pre prijímateľov príspevku sa zavádza povinnosť viditeľne označiť priestory pracoviska, kde pracujú osoby podporované v zmysle dohody o poskytnutí príspevku, plagátom vo formáte A3.  Jeho znenie tu.

V prípade, ak spoločnosť nemá prevádzku, umiestnenie musí prebehnúť v mieste sídla organizácie. Povinnosť sa dotýka ako zamestnávateľov, tak aj SZČO. 

Neoznačenie priestorov je vnímané ako porušenie podmienok dohody o poskytnutí príspevku a môže viesť k spätnému vymáhaniu poskytnutej pomoci. 

 

4.  Opatrenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s COVID-19

4.1 Pandemické ošetrovné (OČR)

Nárok na pandemické ošetrovné (OČR) majú nemocensky poistení rodičia (aj náhradní rodičia a osvojitelia), ktorí počas aktuálnej krízovej situácie ošetrujú choré dieťa do 16 rokov (t. j. dieťa, ktorému ošetrujúci lekár potvrdil nevyhnutnú potrebu osobného a celodenného ošetrovania.) alebo zabezpečujú osobnú a celodennú starostlivosť dieťaťu mladšiemu ako 11 rokov, resp. mladšiemu ako 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a to v prípadoch, keď bola dieťaťu nariadená karanténa alebo izolácia, alebo predškolské zariadenie, škola či zariadenie sociálnych služieb, ktoré dieťa navštevuje, bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu (napr. riaditeľom školy, regionálnym úradom verejného zdravotníctva či ministerstvom školstva) uzavreté.

V súčasnosti nie je možné poberať pandemické ošetrovné vtedy, ak rodič rozhodne pre obavu z koronavírusu, že dieťa preruší dochádzku do školy či škôlky. To však neplatí v prípade rodinných príslušníkov (zákonom určených) zabezpečujúcich starostlivosť o príbuzného, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb (do ktorých patria napr. aj jasle). Tí naďalej majú nárok na poberanie pandemickej OČR aj v prípade, ak sa rozhodnú nedať dieťa do zariadenia sociálnych služieb pre obavu z koronavírusu.

Pandemické ošetrovné môže nemocensky poistený rodič poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktorá podmieňuje nárok na pandemickú OČR (napr. zavretie škôl alebo zariadení sociálnych služieb na základe rozhodnutia príslušného orgánu v súvislosti s krízovou situáciou, ochorenie dieťaťa do 16. roku veku, atď...). Výška pandemického ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu, čo je približne 70 % čistej mzdy.

Žiadosť o pandemické OČR sa počas celej krízovej situácie podáva iba raz. To znamená, že ak si rodič uplatnil nárok na pandemické ošetrovné už v prvej vlne pandémie, v druhej vlne novú žiadosť nepodáva, ale na konci každého mesiaca, za ktorý žiada vyplatiť dávku, zašle pobočke Sociálnej poisťovne vyplnené čestné vyhlásenie.

Počas jesenných prázdnin budú mať nárok na pandemické OČR iba rodičia tých detí, ktorých trieda resp. škola bola uzatvorená rozhodnutím príslušného orgánu, pričom termín uzatvorenia zahŕňal aj termín prázdnin.

Pandemická OČR a celoplošné testovanie

Účasť resp. neúčasť na celoplošnom testovaní nemá vplyv na nárok poistenca na pandemické ošetrovné. Nárok na pandemické ošetrovné vznikne, ak bola v tejto krízovej situácii, uzavretá trieda či škola rozhodnutím príslušného orgánu, rodič je nemocensky poistený a spĺňa aj ďalšie podmienky získania nároku.

  

Pandemická PN

V porovnaní s bežným nemocenským, ktoré sa vypláca počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi až od 11. dňa (prvých 10 dní mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa), sa pandemická PN vypláca od prvého dňa. To znamená, že ak zamestnancovi bola potvrdená dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu nariadenej karantény alebo izolácie, už nežiada zamestnávateľa o náhradu príjmu, ale kontaktuje svojho ošetrujúceho lekára (telefonicky alebo mailom). Ten na predpísanom tlačive potvrdí PN z dôvodu karantény alebo izolácie a zašle ho do Sociálnej poisťovne, ktorá bude poistencovi od prvého dňa vyplácať pandemické ošetrovné vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (cca 70 % čistej mzdy).

 

Pandemická PN a celoplošné testovanie

Dobrovoľná neúčasť na plošnom testovaní

Poistenec, ktorý sa dobrovoľne nezúčastní na celoplošnom testovaní, nemá nárok na pandemickú PN. Priznanie a vyplácanie tejto dávky podmieňuje platný zákon uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu karantény resp. nariadenej izolácie. Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva vždy lekár. Z dôvodu dobrovoľnej neúčasti na plošnom testovaní však poistencovi nebude nariadená karanténa ani izolácia, ale bude mu obmedzená sloboda pohybu. Z tohto dôvodu mu, jeho ošetrujúci nemôže vystaviť pandemickú PN .

Pri dobrovoľnej neúčasti na celoplošnom testovaní s následným zákazom vychádzania sa však zamestnanec môže zo svojím zamestnávateľom dohodnúť na vykonávaní práce z domu , tzv. homeoffice, na ospravedlnenej neprítomnosti v práci (postupuje sa na základe ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci (§ 141), kde zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov), na čerpaní dovolenky , čerpaní náhradného voľna , resp. na pracovnom voľne s náhradou mzdy , ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.

Účasť na plošnom testovaní - pozitivita

Ak sa nemocensky poistená osoba zúčastní na plošnom testovaní a bude mať pozitívny výsledok, bude jej príslušným úradom nariadená karanténa a má nárok na pandemickú PN. Pre jej získanie musí telefonicky či mailom kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a požiadať ho o vystavenie Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti z dôvodu nariadenej krantény, ktoré posiela do Sociálnej poisťovne. Občan je povinný o práceneschopnosti a nariadenej karanténe informovať svojho zamestnávateľa; nerobí to za neho ani lekár, ani Sociálna poisťovňa.

Dočasná práceneschopnosť v čase testovania

V prípade, že osoba bude dočasne PN v čase celoplošného testovania, je potrebné, aby kontaktovala svojho ošetrujúceho lekára, v ktorého kompetencii je určenie liečebného režimu. Ten vzhľadom na charakter ochorenia posúdi, či absolvovanie testovania je alebo nie je v súlade so stanoveným liečebným režimom.

Informácie o tom, ako požiadať o pandemickú PN a OČR, sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne: https://www.socpoist.sk/ako-poziadat-o-jednotlive-davky-bez-navstevy-pobocky-pocas-koronakrizy/68337s

Nárok na pandemické nemocenské má poistenec, ktorý je počas krízovej situácie uznaný dočasne práceneschopným z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie (§ 293er ZoSP),

  • lekár kontaktuje Sociálnu poisťovňu, zamestnanec v tomto prípade nedisponuje dokladom a teda musí nahlásiť DPN spôsobom, ktorý určí zamestnávateľ,
  • v prípade pandemického nemocenského je dávka vyplácaná zamestnancovi Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa PN (pôvodne prvých 10 dní hradil zamestnávateľ) a jej výška je 55% z denného vymeriavacieho základu.

Podľa rozhodnutia ministra školstva z 11. decembra 2020:

  • v materských školách sa prerušuje prevádzka v termíne od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021, ak tak rozhodne zriaďovateľ podľa jeho možností a podmienok
  • v základných školách a stredných školách sa vianočné prázdniny uskutočnia v termíne od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021
  • polročné prázdniny v termíne 1. februára 2021 sa neuskutočnia. Školské vyučovanie v druhom polroku školského roka sa začína 1. februára 2021 (pondelok).

Zdroj: https://www.minedu.sk/25863-sk/rozhodnutie-ministra-z-11-12-2020/

 
Podľa informácie Sociálnej poisťovne z 16. decembra 2020, rodičia detí majú nárok na pandemické ošetrovné:

  • ak zriaďovateľ uzavrie materskú školu od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021 (resp. v časti tohto obdobia), rodičia dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu majú nárok na pandemické ošetrovné za dni, kedy je materská škola uzavretá - ak je materská škola uzavretá od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021, rodič má nárok na pandemické ošetrovné za tieto dni,
  • rodičia detí do dovŕšenia 11 rokov veku, ktoré navštevujú školu, ktorá bola rozhodnutím ministra, resp. zriaďovateľa alebo riaditeľa školy uzavretá ešte pred začiatkom vianočných prázdninmajú nárok na pandemické ošetrovné aj počas vianočných prázdnin, teda  do 8. januára 2021 .
  • rodičia detí, ktoré navštevujú 1. stupeň ZŠ, nemajú nárok na pandemické ošetrovné počas vianočných prázdnin.

Výnimkou sú tí rodičia detí, ktoré navštevujú 1. stupeň ZŠ a majú nárok na pandemické ošetrovné:

  • ak škola (trieda) bola z dôvodu protipandemických opatrení rozhodnutím zriaďovateľa alebo riaditeľa školy uzavretá ešte pred vianočnými prázdninami
  • ak je dieťa v karanténe (vyžaduje sa potvrdenie od lekára)
  • ak je dieťa choré (vyžaduje sa potvrdenie od lekára).

Zdroj: https://www.socpoist.sk/aktuality-pandemicke-osetrovne-a-prazdniny--kedy-maju-narok-na-ocr-rodicia-skolkarov-a-skolakov/48411s69160c


Nová dávka nemocenského poistenia v roku 2021

 Zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.1.2021 mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa menia podmienky pri poskytovaní ošetrovného a zavádza sa aj nová dávka - dlhodobé ošetrovné. 

Cieľom dlhodobého ošetrovného bude  zabezpečenie starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí (po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti resp. pri paliatívnej starostlivosti). Dlhodobé ošetrovné sa poskytne tomu poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje. Táto dávka sa môže poskytovať najdlhšie 90 kalendárnych dní a pri ošetrovaní príbuzného sa môžu striedať viacerí poistenci (po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia), ktorí budú poberať ošetrovné, pričom doba poberania ošetrovného je aj v takom prípade v úhrne 90 kalendárnych dní.  

Výška dlhodobého ošetrovného je 55% denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, teda rovnako, ako je to pri "bežnom" ošetrovnom.

Počas plynutia doby dlhodobého ošetrovného sa neplatí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Okrem iného sa od 1.1.2021 rozširuje aj okruh ošetrovaných osôb a bude možné poberať ošetrovné na viac blízkych osôb. Napríklad už aj na príbuzných v priamom rade (ošetrovné tak bude možné poberať aj na starých rodičov a vnukov), taktiež aj na súrodencov. 

Po novom by sa tiež mala predĺžiť súčasná dĺžka krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 kalendárnych dní. 





5.  Ďalšie opatrenia

5.1  Odklad platby odvodov za zamestnávateľa

Dňa 6. apríla 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení a 22. mája 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. zo dňa 20. mája 2020, ktoré umožňujú zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie.

Túto úľavu bolo možné využiť do konca júla 2020. Podnikatelia si mohli odložiť platby poistného za marec, máj, jún a júl (za apríl štát odpustil platby poistného úplne), to znamená, že za august bolo treba odvody zaplatiť začiatkom septembra.

Stále však platí, že odložené odvody netreba zaplatiť hneď, stačí tak urobiť do konca roka.

Sociálna poisťovňa aktuálne zasiela upozornenia pre tých, ktorí využili možnosť odkladu v znení, že ak odvody splatné do konca roka 2020 nebudú uhradené, bude predpisovať zo zákona penále za dni omeškania a dlžnú sumu s penálmi vymáhať. Penále predstavujú 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Okrem toho poisťovňa zverejní podnikateľa v zozname dlžníkov.

Sociálna poisťovňa dostala pokyn, aby všetkých tých, ktorí majú odloženú splatnosť odvodov kontaktovala a ponúkla im uzatvorenie splátkového kalendára, ak odložené poistné nevedia zaplatiť naraz do konca roka 2020. Ak tak SZČO a zamestnávatelia urobia, musia splniť najprv podmienky. Jedno z nich je aj zaplatenie posledného (aktuálneho) poistného pred podaním žiadosti o splátkový kalendár. Ďalšia podmienka je včasná úhrada ďalšieho bežného poistného a dodržiavanie splátok dlžných súm poistného. Výhodou splátkového kalendára je, že počas krízovej situácie Sociálna poisťovňa k splátke nebude pripočítavať 10 %-ný úrok a ani penále a dlžnú sumu v tomto období nevymáha.

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za december 2020 je splatné v termíne do 30. júna 2021. Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za december 2020 o 40% a viac. Lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za december 2020 sa nemení. Podľa uvedeného nariadenia vlády sa nemení ani lehota splatnosti preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac december 2020.

.

5.2  Odklad preddavkov dane z príjmu

Daňovníci – fyzické a právnické osoby, ktoré splnia zákonom vymedzené podmienky nebudú musieť v príslušnom mesiaci alebo štvrťroku platiť preddavky na daň z príjmov. Hlavnou podmienkou pre umožnenie neplatenia preddavku na daň z príjmov v príslušnom mesiaci (štvrťroku) je pokles tržieb najmenej o 40 % za predchádzajúci mesiac (štvrťrok) oproti tržbám toho istého mesiaca (štvrťroku) roka 2019. Neplatenie preddavkov si daňovník uplatní na základe vyhlásenia podaného správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov. Neplatenie preddavkov bolo možné prvýkrát uplatniť na preddavky na daň z príjmov splatné  v mesiaci máj 2020, t.j. daňovník najneskôr 17. 5. 2020 oznámil správcovi dane, že spĺňa podmienky na neplatenie preddavku na daň z príjmov. Preddavky na daň z príjmov, ktoré mali byť v tomto období zaplatené sa nebudú doplácať po skončení pandémie. Daňovník si daňovú povinnosť splní až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020. Nezaplatené preddavky bude daňový subjekt povinný vyrovnať v daňovom priznaní za rok 2020, teda do marca 2021. Posledné nezaplatené preddavky sa týkajú októbra, pričom od novembra musia podnikatelia začať platiť preddavky na základe podaného priznania. Bez ohľadu na pokles tržieb.


5.3  Posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov

Na základe prijatých opatrení sa posúva lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov a úhradu dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Národná rada SR schválila dňa 22. septembra 2020 novelu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 264/2020 Z. z. a je účinná od 29. septembra 2020.

Pretože 31. október 2020 pripadol na sobotu, automaticky sa lehota na podanie daňových priznaní za rok 2019 a na zaplatenie dane za rok 2019 posunula na pondelok 2. novembra 2020.

   

5.4  Možnosť podnikateľov nárokovať si na doteraz neuplatnené straty

Umožňuje sa odpočítať neuplatnenú daňovú stratu k dani z príjmov vykázanú za roky 2015 -2018 od základu dane daňovníka fyzickej alebo právnickej osoby a to v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Daňovník má možnosť uplatniť si tieto daňové straty v úhrnnej hodnote najviac 1 mil. eur.

Daňovník si môže pri podaní daňového priznania za rok 2019 uplatniť zostávajúcu časť vo výške

  • 1⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2015
  • 1⁄2 vykázanej daňovej straty za rok 2016
  • 3⁄4 vykázanej daňovej straty za rok 2017
  • celú vykázanú daňovú stratu za rok 2018.



5.5  Zmeny v Zákonníku práce

S ohľadom na dopady COVID-19 majú zamestnávatelia po novele Zákonníka napríklad takéto možnosti:

  • možnosť rozvrhnúť pracovný čas inak: oznámiť iné rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi dva dni vopred a napríklad mu aj takto skrátiť pracovný týždeň resp. doba môže byť aj kratšia ako 2 dni, ak sa tak obe strany dohodnú;
  • čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ svojim zamestnancom nariadiť 7 dní vopred a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka, tak iba 2 dni vopred. Obe lehoty možno skrátiť po dohode oboch strán. Zamestnávateľ by však nemal nariadiť zamestnancom vyčerpať celú dovolenku, nakoľko ak by sa v druhom polroku 2020 situácia s COVID-19 upokojila, zamestnanec by už nemal žiadnu dovolenku a mohlo by sa to posudzovať ako porušenie Zákonníka práce;
  • ak to dohodnutý druh práce umožňuje, môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi home Office aj bez súhlasu zamestnanca. Zamestnanec si taktiež môže určiť prácu z domu sám, ak mu to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú žiadne vážne prevádzkové dôvody, ktoré mu to neumožňujú,
  • dočasné odloženie školení BOZP, napríklad aj pri prijatí do zamestnania alebo po preložení na iné pracovisko, inú prácu a pod. Zamestnávateľ si túto povinnosť splní, najneskôr do mesiaca po odvolaní krízovej situácie,
  • zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý je v karanténe alebo sa stará o dieťa a poberá OČR, navrhuje sa, aby sa poskytovala ochrana na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne PN,
  • a ďalšie.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 18.9.2020 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Účinnosť navrhovanej novely má byť od 1. marca 2021.

Pripomienkové konanie skončilo 8.10.2020. Po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok budú o návrhu rokovať vláda SR a Národná rada SR. Predpoklad schválenia novely je na schôdzi NRSR v januári 2021.


5.6  Kurzarbeit

Kým príspevok z kurzarbeitu závisí od viacerých premenných a zároveň ide o trvalý nástroj, pandemická pomoc v rámci jednotlivých opatrení 1 až 4 na Slovensku je iba dočasná.

Nateraz funguje na Slovensku kurzarbeit len na obdobie pandémie, do vyčerpania eurofondov. Opatrenie tak môže skončiť už o pár mesiacov. Do konca tohto roka je však plán pripraviť návrh slovenského modelu kurzarbeitu. Vznikol by fond v Sociálnej poisťovni, do ktorého by zamestnanci odvádzali pol percenta odvodov z hrubej mzdy a ďalšie pol percento zamestnávatelia. Ministerstvo práce tiež zvažuje, že na príspevky z kurzarbeitu by sa sčasti využili aj dvojpercentné odvody na existujúce poistenie v nezamestnanosti. V súčasnosti má Slovenská republika už dostatok zdrojov na zavedenie trvalého nástroja kurzarbeit, nakoľko Európska komisia už schválila z nástroja SURE cca 660 mil. Eur na tento zámer. Od r. 2022 by mal nástroj fungovať ako nový fond udržania zamestnanosti a peniaze z tohto fondu nebudú môcť byť použité na nič iné, len na podporu udržania pracovných miest. Zamestnanec v tomto modeli dostane 80 % čistej mzdy, pričom 60 % pôjde z fondu, 20 % bude financovať zamestnávateľ a 20 % sa zamestnanec vzdá. Príspevok, ktorý by zamestnancovi fond poskytoval, by mal byť v maximálnej výške 1 340 Eur a fond bude k dispozícii aj pre živnostníkov.

 

5.7  SOS dotácia

Ministerstvo opätovne zavádza aj poskytovanie SOS dotácie pre ľudí, ktorí z dôvodu krízovej situácie prestali pracovať, ocitli sa bez príjmu a nemajú nárok na iný príspevok z projektu „Prvá pomoc plus“. Po novom budú zvýšenú dotáciu vo výške 300 eur vyplácať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o SOS dotáciu za október a nasledujúce mesiace bude preto potrebné podať na úrade práce, v ktorého územnom obvode má žiadateľ pobyt. Úrady začnú prijímať žiadosti od novembra a to aj elektronicky. SOS dotáciu v "druhej vlne" je možné prvýkrát čerpať za mesiac október 2020.

 

SOS dotácia sa môže poskytnúť fyzickej osobe, ktorá v čase krízovej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti (napr. skončil jej pracovný pomer, dohoda - respektíve dohoda trvá, ale žiadateľ o SOS dotáciu reálne nepracuje a nemá z dohody príjem), z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. žiadateľ o SOS dotáciu ukončil alebo pozastavil živnosť alebo osobný asistent prestal vykonávať činnosť osobnej asistencie a pod.).

Ďalšie podmienky na poskytnutie SOS dotácie, ktoré musí splniť žiadateľ:

  • nemá iný príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • nepoberá dôchodok - starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia
  • nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
  • nepoberá rodičovský príspevok
  • nepoberá príspevok na opatrovanie
  • nepoberá dávky v nezamestnanosti
  • nepoberá kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti
  • nepoberá dávky nemocenského zabezpečenia, dávky nemocenského poistenia alebo obdobné dávky zo zahraničia (nemocenské, ošetrovné, materské) - pozor na ďalej uvedenú výnimku
  • nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška je rovnaká alebo vyššia ako suma dotácie (300 eur) a v období od marca 2020 do augusta 2020 bezprostredne pred priznaním nároku na pomoc v hmotnej núdzi bola tejto osobe poskytnutá SOS dotácia
  • nemá nárok na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a s odstránením ich následkov
  • nie je študentom dennej formy štúdia na strednej škole alebo vysokej škole
  • spĺňa podmienky podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy = má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia, nie je v osobnom bankrote, nemá nedoplatky na sociálnom alebo zdravotnom poistení atď.

Žiadateľ o poskytnutie SOS dotácie musí byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

V evidencii uchádzačov o zamestnanie nemusia byť len:

  • osoby, ktoré poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia
  • samostatne zárobkovo činné osoby
  • fyzické osoby v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Dotácia sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené podmienky (strata príjmu), v sume najviac 300 eur mesačne, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky (strata príjmu) splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci (v októbri 2020 stačí splniť podmienky najmenej za 10 kalendárnych dní).

Suma SOS dotácie sa určí ako rozdiel medzi sumou 300 eur a sumou starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, pomoci v hmotnej núdzi alebo obdobnej dávky zo zahraničia, ktoré táto osoba poberá.

Celková výška SOS dotácie je v roku 2020 najviac 1800 eur na jedného žiadateľa - vrátane SOS dotácií poskytnutých tej istej osobe v "prvej vlne" od marca do augusta 2020.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu sú od dane oslobodené.

Pri podávaní žiadosti o SOS dotáciu sa postupuje podľa pokynov, uverejnených na webe UPSVaR:

https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina/sos-dotacia.html?page_id=1037747

V prípade , že nastanú zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na SOS dotáciu alebo jej výšku, je prijímateľ dotácie povinný oznámiť to úradu práce bezodkladne, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Príkladom je začatie poberania príjmu zo závislej činnosti (vznik pracovného pomeru, práca na dohodu...) tak, že nebude splnená podmienka jeho "nepoberania" najmenej 15 kalendárnych dní v príslušnom mesiaci.

 

  

5.8 Nástroj SURE 

Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie nového typu koronavírusu. Je jednou z troch záchranných sietí, na ktorých sa dohodla Európska rada s cieľom ochraňovať pracovníkov, podniky a krajiny.

Cieľom je zabezpečenie financovania mimoriadnych opatrení, ktoré boli prijaté s cieľom zmierniť vplyv pandémie na zamestnanosť.

Podľa vykonávacieho rozhodnutia môže Slovensko z úveru financovať vnútroštátny režim skráteného pracovného času a sprievodné opatrenia podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré budú vykonávané v období od marca 2020 do decembra 2021.

Systém udeľovania pomoci rozlišuje medzi viac a menej rozvinutými regiónmi v krajine. Najmenej preto dostane Bratislava a jej okolie, kde je HDP na obyvateľa nad 90 percent priemeru EÚ. Väčšiu podporu dostanú ostatné slovenské regióny, kde pripadá HDP na obyvateľa nižšie ako 75 percent úniového priemeru. Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu pre všetky členské štáty až do celkovej výšky 100 miliárd eur.

Slovenská republika by mala z EÚ dostať úver vo výške 630,8 milióna eur, ktorý bude slúžiť na prekonanie koronakrízy. Požičané finančné zdroje sa použijú na schému na udržanie pracovných miest počas koronakrízy (kurzarbeit).

Vláda schválila návrh na uzatvorenie dohody o úvere s EÚ. SR môže z úveru financovať vnútroštátny režim kurzarbeitu a sprievodné opatrenia podľa zákona o službách zamestnanosti od marca 2020 do decembra 2021. Maximálna priemerná lehota splatnosti úveru bola stanovená na 15 rokov. Úver bude možné čerpať v maximálne ôsmich splátkach a v období 18 mesiacov od prijatia vykonávacieho rozhodnutia, t. j. počínajúc 29. septembrom 2020. O výške a uvoľnení splátok, ako aj o výške tranží rozhoduje Európska komisia.

Slovenská republika zatiaľ z tohto nástroja získala 300 miliónov Eur. Podpora vo forme pôžičiek za výhodných podmienok pomôže členským štátom EÚ s riešením náhlych zvýšení verejných výdavkov na zachovanie zamestnanosti počas koronakrízy. Vlády členských krajín môžu pokryť náklady priamo spojené s financovaním národných programov skrátenej práce a iných podobných opatrení, ktoré zaviedli v reakcii na pandémiu nového typu koronavírusu. Komisia spresnila, že táto pomoc je určená aj v prospech samostatne zárobkovo činných osôb. 

Nariadenie Rady EÚ 2020(672 z 19. mája 2020, z ktorého zriadenie nástroja SURE vychádza, je k dispozícii tu.



5.9  COVID príplatok

Vláda SR pre všetkých zamestnancov zariadení sociálnych služieb a pre všetkých zdravotníckych zamestnancov, ktorí ochorejú v práci zavádza tzv. covid príplatok. Príplatok dostanú zamestnanci, ktorí počas krízovej situácie budú uznaní za dočasne PN z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktorým zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom (naplní sa podmienka uznania choroby z povolania). Takíto zamestnanci budú mať nárok na príplatok vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a tým pádom sa im poskytne spolu s náhradou príjmu pri dočasnej PN poskytnutých 80 % jeho hrubého príjmu.

Ak bude mať zamestnávateľ pochybnosti o tom, či sa zamestnanec nakazil pri výkone povolania, a teda mu nepotvrdí túto skutočnosť, o splnení podmienky uznania choroby z povolania sa rozhodne štandardne, teda na základe uznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Príplatok sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí majú podozrenie na ochorenie COVID-19. Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh z výborov. Vďaka nemu budú mať na tento príplatok nárok aj osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme.

 


5.10 Pomoc cestovnému ruchu

 

Momentálne je aktuálna výzva zameraná na zmiernenie dopadov krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 v čase pozastavenia činností zariadení cestovného ruchu a v dobe po zrušení predmetných opatrení, keď sa znížený dopyt po týchto službách negatívne prejavil v ich ekonomickej situácii.

Na pomoc podnikateľom v cestovnom ruchu by malo ísť 100 miliónov eur a ministerstvo dopravy odhaduje, že o príspevok by mohlo požiadať 10-tisíc firiem.

Ide o pomoc de minimis, teda príspevok môže byť maximálne 200-tisíc eur. Problémom v tejto schéme pomoci môže byť, že ju nemožno kombinovať so štátnou pomocou v prípade rovnakých, čiastočne sa prekrývajúcich výdavkov, ak by pomoc bola vyššia ako 200-tisíc eur.

Oprávnenými žiadateľmi sú tie zariadenia cestovného ruchu, ktorým v danom období poklesli tržby o 40 % vrátane, v konkrétnych mesiacoch. Pomoc bude vyplácaná aj spätne. Výška pomoci závisí od poklesu tržieb. Je odstupňovaná od 1,44 do maximálne 10 % z čistého obratu v období od 1. apríla 2020. Firmy môžu túto pomoc kombinovať s pomocou, ktorú už dostali na zachovanie zamestnanosti od ústredia práce.

Oprávnený žiadateľ si môže podať žiadosť o finančný príspevok aj za konkrétne jednotlivé mesiace, pričom oprávnené obdobie musí byť v žiadosti jednoznačne špecifikované. Podnik dokladuje pokles čistého obratu pre výpočet oprávnenosti a výšky pomoci v oprávnenom období pomocou takzvaného referenčného mesiaca, ktorý je určený nasledovnými spôsobmi:

  1. Podnik, ktorý vznikol alebo začal prevádzkovať činnosť do 31.3.2019 vrátane:
    predkladá za každý mesiac, za ktorý požaduje finančný príspevok, výšku čistého obratu z rovnakého mesiaca v roku 2019.
  2. Podnik, ktorý vznikol alebo začal prevádzkovať činnosť od 1.4.2019 do 31.1.2020:
    predkladá za každý mesiac, za ktorý požaduje finančný príspevok, výšku čistého obratu z rovnakého mesiaca v roku 2019. V prípade, ak takýmto údajom za niektorý z mesiacov nedisponuje z dôvodu, že v danom mesiaci ešte nevykonával činnosť, na ktorú žiada príspevok na pokrytie fixných nákladov alebo začali vykonávať činnosť neskôr ako v prvý deň daného mesiaca, uvedú priemer všetkých mesiacov v období od 1.4.2019 do 29.2.2020, za ktoré disponujú údajmi o čistom obrate za celý mesiac.

Podnik vypočítava výšku pomoci nasledovne:

Výška čistého obratu za konkrétny mesiac oprávneného obdobia, za ktorý podnik podáva žiadosť, a čistého obratu za jeho referenčný mesiac určí výšku poklesu čistého obratu. Pokles čistého obratu je následne násobený výškou čistého obratu v referenčnom mesiaci a oprávneným pomerom fixných nákladov pre konkrétny typ podniku. Oprávnený pomer fixných nákladov na výške celkového čistého obratu je nasledovný:

  • Cestovné kancelárie 6%
  • Cestovné agentúry 3,6%
  • Ostatné činnosti 10%

Turistické informačné centrá vypočítavajú výšku pomoci nasledovne:

Podiel počtu návštevníkov katastrálneho územia, v ktorom Turistické informačné centrum pôsobí za konkrétny mesiac oprávneného obdobia, za ktorý podnik podáva žiadosť a počtu návštevníkov katastrálneho územia, v ktorom Turistické informačné centrum pôsobí za jeho referenčný mesiac určí výšku % poklesu počtu návštevníkov. Percentuálny pokles počtu návštevníkov je následne násobený fixnou sumou 1000€, pričom výsledná suma je výškou pomoci pre Turistické informačné centrum.

Zoznam oprávnených odvetví, ktoré sa môžu o pomoc uchádzať je k dispozícii tu: https://www.mindop.sk/cestovnyruch

Žiadosť sa bude podávať elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk

Zdroj: https://www.mindop.sk/

 

 

6.  Bankové záruky, odklad splátok 

6.1  Antikorona záruka

 

Prostredníctvom Slovenského investičného holdingu (SIH)-  antikorona záruky 2 budú poskytované preklenovacie úvery podnikom s odkladom splátok istiny a úrokov na 12 mesiacov. Maximálna výška úveru je 2 mil. EUR so splatnosťou 2 až 6 rokov. Úrokové sadzby sú limitované pre mikropodniky vo výške 3,9% p.a. a pre ostatné podniky 1,9% p.a. Na úver je aplikovaný poplatok za záruku vo výške závislej od splatnosti úveru, ktorý bude podniku odpustený, ak udrží zamestnanosť. Podniky budú môcť úverové zdroje použiť na financovanie svojich prevádzkových, ako aj investičných potrieb. Do garančnej schémy sa pridali ČSOB, BKS Bank, OTP Banka, SZRB a UniCredit Bank. Možnosti čerpania úveru napr. cez SZRB sú tu.

EXIMBANKA SR podpísala viacero dohôd o poskytovaní úverov s „Antikorona zárukami“ s komerčnými bankami. Slovenskí podnikatelia tak môžu využiť tieto úvery  napríklad vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB),  Tatra banke, v Slovenskej sporiteľni, Československej obchodnej banke a UniCredit Bank.

Na zmiernenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 a na zabezpečenie likvidity slovenských podnikov poskytuje EXIMBANKA SR finančnú pomoc za zvýhodnených podmienok. O tzv. covid úver cez EXIMBANKU momentálne nie je možné žiadať. Možnosti EXIMBANKY sú uvedené tu.

SIH taktiež poskytol finančný nástroj antikorona kapitál pre malé a stredné podniky, ktoré sa do 30.9.2020 mohli uchádzať o konvertibilný úver, pokiaľ žiadateľ spĺňal podmienky oprávnenosti a zároveň bol inovatívnou spoločnosťou.

 

6.2 Bezodplatný odklad splátok

O odklad splátok úveru môže dlžník požiadať svoju banku alebo nebankovú spoločnosť elektronicky, poštou alebo osobne na pobočke. Dlžník môže banku požiadať o odklad splátok na 1 až 9 mesiacov.

O odklad splátok môže požiadať spotrebiteľ a malý a stredný podnikateľ iba raz. Spotrebiteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý môže požiadať o odklad splátok spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Ide teda o hypotéku a tiež všetky druhy spotrebiteľských úverov, medzi ktoré patrí aj finančný lízing a úver poskytnutý spotrebiteľovi spoločnosťou splátkového predaja.

Spotrebitelia a podnikatelia nemôžu podľa zákona žiadať o odklad splácania povoleného prečerpania na bežnom účte (kontokorentný úver) a úverového rámca poskytnutého prostredníctvom platobnej karty (kreditné karty).
O odklad splátok je možné požiadať najneskôr do konca toho mesiaca, v ktorom bude odvolaná mimoriadna situácia, ktorá u nás od 12. marca 2020 stále trvá.

 

 zdroje:  www.socpoist.sk,  www.upsvr.gov.sk, www.employment.gov.sk, https://rokovania.gov.sk/, https://e.dennikn.sk/, https://euractiv.sk, https://www.sih.sk/, https://www.eximbanka.sk/, www.relia.sk, 

 

Viac o ochrane Vašich osobných údajov v časti Ochrana osobných údajov
Autor článku
Mária Kukulová
senior konzultant

Je špecialistkou na biznis analýzy.
Ďalšie články

KONTAKT

+421 905 421 905

KANCELÁRIE

nebotra consulting s.r.o.
Jakubovo námestie 13
811 09 Bratislava
Slovenská republika
GPS súradnice N48°08'35.444" E17°07'12.483"

nebotra consulting s.r.o.
Jána Bottu 2
974 01 Banská Bystrica
Slovenská republika
GPS súradnice N48°44'16.8" E19°08'31.3"